Praha a ja (VI.)

Kolumbijčan Jorge žije v Prahe už dva roky. Zamiloval sa do Češky Petry a prešiel pol zemegule, aby mohol s ňou žiť.
Vzdialenosť, ktorú prešiel John kvôli Zuzke, nie je o nič menšia.
To iba potvrdzuje moju teóriu, že najkrajšie dievčatá na svete žijú v Čechách. Kvôli nim totiž muži strácajú hlavu a sú ochotní prejsť za nimi kus sveta.
Také Slovenky, tie musia chodiť po svete a čakať, kým sa niekomu zapáčia. Potom sa rýchlo vydajú, aby dostali občianstvo a raz za rok prídu domov sekať formu.

V piatok ráno sme popri dome bratov Čapkovcov prešli opäť k Olšanskému hřbitovu. Voskovcovi s Werichom dali nový pomník, šiel som si ho pozrieť. Odfotil som sa pri automate na sviečky a pri náhrobku rodiny Píčových.

Na vedľajšom židovskom cintoríne nám John ukázal hrob Franza Kafku. Veľmi ma to prekvapilo. A rovnako aj zarazilo. Všimol som si, že v poslednom čase nevydáva nové knihy, ale netušil som, že to je kvôli jeho predčasnému úmrtiu.

Kupoval som si v trafike Camelky. Lajtky. Predávač mi dal omylom Super Lights. Keď som to reklamoval, šarmantne sa mi ospravedlňoval slovami Promiňte, ja jsem tady učák .

Na ceste do Bratislavy mi Huťa podhodil literárny počin Mariána Jaslovského s názvom Jaroslav Filip - človek hromadného výskytu . Zhltol som to na jeden šup a ani mi pritom nezabehlo. Doporučujem si prečítať. Je to kniha o Človeku.