Ocital som sa v Prahe čoraz častejšie. Rád spomínam predvianočný koncert Karla Plíhala v aule Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, na ktorom mi bola predstavená jedna z najočarujúcejších dám, aké som kedy na Fildě spoznal – sl. Nelly Vostrá.
Alebo výlet, pri ktorom som z bratislavského Centrálneho trhoviska niesol do Prahy päť kilogramov medu, ktoré John následne previezol do arizonského Tucsonu. Do daru ho dostali jeho dvaja súrodenci, ktorí počas leta nezávisle od seba vykonali sobášny akt a odišli na medové týždne. V štátoch vraj boli problémy zohnať domáci med a novomanželom sa to symbolicky hodilo k oslave honeymoonu .
Raz som šiel do Prahy a skončil v Srbsku . Nastúpili sme na smíchovskej stanici do vlaku a po koľajniciach sme sa unášali proti prúdu rieky Berounka. Predbežný plán bol vystúpiť z vlaku až uvidíme nějakou knajpu u řeky . Prešli sme Chuchlu, Křivoklát, Karlštejn a stále nič. Hneď po Karlštejne sa nám pred očami objavila dedinka Srbsko.
V krásnej a drahej (pivo stálo pätnásť korún, kým v dedine iba deväť) reštaurácii pri brehu rieky sme strávili celý deň pri pive a jedle. Hostia prichádzali a odchádzali. Len my sme vládali chľastať. A ešte dve nemecké dôchodkyne, ktoré hrali šesť hodín partiu puzzle a vypili pritom štyri fľašky vína.
Keď odišli aj tie, veľmi sme sa zaradovali cennému skalpu. Alf si na rozlúčku objednal malé pivo. Keď mu ho čašník priniesol, Alf sa iba stručne zadíval na tekutý objekt a stroho skonštatoval: Tak ale tohle je opravdu malý ...
Rád spomínam aj na jeden môj letný príchod do Prahy. Z Florenca som sa cez jednu krčmu na Náměstí míru ocitol s partiou v Riegrovych sadech . Vypili sme v záhradnej reštaurácii veľa pív s becherovkou.
Dodnes sa smejem na debate s nádejnou kunsthistoričkou, ktorej srdcovou záležitosťou boli francúzske umelecké filmy. Keď som ju prosil, aby mi vymenovala aspoň jeden, dostalo sa mi odpovede Angelika....
- Čaute baby. Slovenky ? spýtal som sa neznámych slečien, pretože po desiatom pive prestávam byť mlčanlivý. Zdalo sa mi , že hovoria po slovensky.
- Nie, my sme z Vršovíc , odpovedali, lebo pred desiatim pivom nebývajú radodajné.
Z Riegrových sadov sme sa opití vybrali domov. Zablúdili sme a ocitli sa na druhom konci Olšanských cintorínov. Jedinečný nápad bol, že najkratšia cesta vedie krížom cez cintorín. Dvom dievčatám sme dali rabaka cez kamenný múr a traja chlapci sme za vizuálnej asistencie policajtov preliezali cez bránu. Nič nám nepovedali. Asi si mysleli, že tam ideme fetovať.
Olšanské hřbitovy sú rozľahlé, kráčali sme cestičkami, mesiačik nám svietil, sem tam sme takmer spadli do jamy. V jame sa vraj dobre jamuje.
Keď som v Prahe, fajčím Pall Mall.Som poverčivý. Už môj dedko hovorieval:
Ten, kto fajčí Pall Mallky,
tak má šťastie na holky.
Pred odchodom sa nakupovali darčeky. Nákup sme zavŕšili U Zlaté Trumpety. Čašníčka ma tam už pozná.
- Dve pivká ? , pýta sa.
- Nie, dnes tri , odpovedám, som tu s Johnom .
A pri mojom odchode z Prahy vrcholil v Čechách prvý ročník súťaže Česko hľadá superstar. Vypadol miláčik Sámer Issa. Malé deti sa ráno cestou do školy o ňom rozprávali: Vole tá píseň mu nevyšla, ale je fakt dobrej .
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
