Taking off, najčastejšie prekladaný ako Odchádzam má však aj ďalšie významy (uvoľniť sa, vznášať sa, vyzliecť sa, karikatúra, štartovať, napodobňovať).
Fero Fenič urobil pre slovenskú kultúru mnoho neoceniteľných skutkov. A teraz ďalší. Pri príležitosti Febiofestu nám priniesol Taking off.
Film nakrútený v roku 1971 mal totiž v Čechách premiéru až v tomto januári. V rámci Projektu 100 sa na Slovensko mal dostať až v septembri.
Ako sa úprimné lásky môžu skončiť vzájomným odcudzením, tak aj dobré filmy mávajú komerčný neúspech. Toto je aj prípad prvého filmu, ktorý Miloš Forman režíroval po emigrácii do USA.
Taking off v zmysle odchodu. Ale odchod v zmysle návratu. Odchod ako symbolické vyjadrenie túžby po návrate k hodnotám slušnosti, morálky, dobroty, láskavosti, solidarity... Vytvorenia zmysluplných vízií budúcnosti a túžby po ich naplnení.
Charizmatická Tina Turner sa v tejto snímke premiérovo objavila pred kamerou. Spolu s vtedajším manželom Ike Turnerom si zahrali samých seba. Ike ju však vo filme fyzicky netýral, kdežto predviedli hudobné vystúpenie.
Ultra Violet známa svojou spoluprácou s Andym Warholom si tu tiež užila svojich pätnásť minút, tentoraz filmovej, slávy.
Hudba nás sprevádza takmer celým filmom. Dielom sa vinú dve základné dejové roviny. Hudobný konkurz ako snaha prejsť bránu do života. Radosti a strasti manželského páru v strednom veku, ktorých dcéra utečie z domu túžiac vyjadriť protest nad fungovaním života svojej rodiny.
Obrázky z manželského života nasledujú za ukážkami piesní z konkurzu tématicky a pritom humorne.
Forman je génius v situačnom opise. Zachytáva každodenné činnosti a javy, ktoré sa však až na plátne zrazu zdajú smiešne, absurdné, malomeštiacke. Forman nedáva otázky a už tobôž nie odpovede, ale jasne a ostro nastavuje zrkadlo. V jeho filmoch zažívame veľkolepý karneval pri príležitosti ľudského života. Každý sa tvári, že sa zabáva, samozrejme podľa možností masky, ktorú si nasadil na tvár.
Taking off znamená podľa mnohých koniec tzv. českej etapy Formanových filmov. Vďaka celoživotnej spolupráci s kameramanom Ondříčkom je z plátna cítiť čitateľnú kontinuitu postupného vývoja poznania, ale aj vzájomných odkazov.
Veru, poviem vám, kameraman Ondříček je pán, od ktorého by sa mohol učiť aj kameraman Havránek .
Konkurz. Rovnomenný kultový Formanov film z roku 1963 znamenal pre niektorých českých umelcov príchod na dosky, ktoré znamenajú svet. Forman veľmi rád obsadzoval pre zachovanie autenticity do svojich filmov nehercov. Imaginárny konkurz do divadla Semafor prilákal mnoho adeptov, ktorí sa bez ostychu nehanbili preukázať svoje umelecké kvality.
Pri dnešnom poznaní a možnostiach vidieť v televízii castingy rôznych reality show, pri ktorých nám úspechuchtiví, ale väčšinou nie nadaní mladí ľudia ukazujú, kde sa nachádza naozajstné dno, by sme mohli nad týmto nápadom možno iba mávnuť rukou. Na tú dobu to bol však revolučný čin.
Odvaha menej talentovaných ľudí prezentovať sa na verejnosti, schopnosť neuvedomovať si realitu, prípadná podpora rodičov Formana fascinovali. Okrem Konkurzu je legendárna scénka z Hoří, má panenko, kde na dedinskom požiarnickom bále sa pri príležitosti nacvičovania voľby Kráľovnej krásy uskutočnil kruhový pochod miestnych krásavíc sprevádzaný potleskom členov požiarnického výboru.
Téma konkurzu vo Formanových filmoch vyvrcholila práve Taking off. Režisér tu však konkurz poníma priam až dokumentárne. Dlhé niekoľkosekundové zábery na tváre súťažiacich sú príznačné.
Výchovné prikázania. Ďalší prvok Formanovej kinematografie. Hlavne vo filme Černý Petr tvorili základ scenára. Lásky jedné plavovlásky však tiež obsahovali prvky mravného posolstva, ktorým márne túži staršia generácia preniesť svoje skúsenosti na mladšiu s cieľom ju usmerniť a splniť si tak voči sebe historickú povinnosť. Apropos Lásky jedné plavovlásky. Všetkých nás úprimne zaujíma ako dopadne snaha divadla Nová scéna vytvoriť na námet tohto filmu muzikál bez diakritiky, pričom na tvorbe hudby by mala spolupracovať skupina Para. Každopádne im však držím palce. Odbočil som.
Prechod z mlčania do slov a naopak pri horeuvedených znakoch. Kým adeptky pri svojom čakaní na konkurze zvykli v predchádzajúcich Formanových filmoch mlčať, skôr sa iba trápne, roztopašno usmievať, v Taking off sa medzi sebou rozprávajú. Napríklad aj o drogách, ktoré chcú použiť ako skratku za cestou ku sláve. Miesto toho však, aby im pomohla odbúrať strach pri vystúpení, skončia slečny na toaletách dusiac sa vo vlastných zvratkoch.
Výchovné prikázania sú v predchádzajúcich filmoch dlhšie, často aj s dialógom. V Taking off sa z nich stáva iba monológ obmedzený na pár slov, zväčša končiacich otázkou, či hysterickým výlevom.
Ako sa na správny kultový film patrí, existuje niekoľko nevysvetlených udalostí týkajúcich sa jeho tvorby. Sú tri verzie opisujúce zdroj inšpirácie. Podľa dvoch je pôvod v novinových článkoch: o tragickej smrti dvoch mladých hippies resp. o dievčati, ktoré pravidelne utekalo z domu, aby sa vždy na víkend vrátilo. (Podobný druh úteku som počas štúdií na univerzite konal i ja. V pondelok som šiel do školy a vrátil sa až na víkend.)
Iná verzia tvrdí, že Forman bol inšpirovaný piesňou She´s Leaving Home od Beatles.
Dcéra rodičom neoznámi, že ide na konkurz. Po niekoľkohodinovej absencii je manžel spolu s kamarátom vyslaný do ulíc s cieľom nájsť dcéru. Pomôcť im pritom má najväčšia zarámovaná fotografia dcéry, aká sa v dome nachádza.
Kým otec s kamarátom skončia v krčme pri whisky, matka s kamarátkou trávia čas vyčkávania konzultovaním svojich sexuálnych skúseností.
Dcéra sa vráti z konkurzu. Odmieta rozprávať, uvedomiac si, že jej slová aj tak nebude nikto počúvať. Vidiac opitého otca a hysterickú matku sa rozhodne pre skutočný odchod z domu.
Odmietne žiť v rodine patriacej do vyššej strednej triedy. Materiálne zabezpečenej, ale duševne prázdnej, priam až stratenej. Odchádza nájsť alternatívu konzumného života.
Prichádza k zápletke. Opis správania sa dlhoročných manželov v krízovej situácii. Nám, čo už máme po päťdesiatke budem asi zbytočne vysvetľovať, čo sa vtedy deje. Kvôli mladším čitateľom spomeniem niekoľko slov. Dlhoročné vzájomné odcudzovanie je kauzálne a účelne nahradené násilným spájaním. Kroky smerujú k vynútenému kompromisu. Logické uzávery sú pre malomeštiacke páry často neznámou. Ide im hlavne o to, aby ukázali svetu, že niečo konajú. Účelovosť ich činov je však nadradená správnosti. A tie prázdne reči okolo toho....
Z väznice zatelefonujú rodičom, že ich dcéra bola zadržaná pri krádeži a majú si ju prísť vyzdvihnúť. Rodičia vyrážajú z Manhattanu na štyristo kilometrov dlhú cestu. Otec sa v kancelárii najprv oboznámi so spisom. Predtým ako vyzdvihnú dcéru z cely oznamuje manželke, že dcéra ukradla farebný televízor.
- Aký? pýta sa matka.
- Japonský.
- Sony?
- Nie, Mitsubishi, odpovie otec a matka len prevráti oči. Následne zistia, že zadržané dievča, je iba kamarátkou jej dcéry, ktorá je nezávisle od nej tiež na úteku a z policajta si vystrelila, keď sa jej pýtal na meno.
Manželia sa stanú členmi Asociácie rodičov detí na úteku. Na jednom spoločnom posedení psychológ v snahe priblížiť rodičom pocity detí požiada každého rodiča o vyfajčenie marihuanového jointa. Psychológ zaobstará pre rodičov odborného hipisáckeho inštruktora, ktorý odborne vysvetlí postup pri inhalácii. Celá seansa má motto Kto niečo neskúsil na vlastnej koži, tak tomu nikdy neporozumie.
Mladý inštruktor má vo filme meno Schiavelli. Volá sa tak aj v skutočnosti. Vincent Schiavelli. Je to moja najobľúbenejšia vedľajšia postava z Formanových filmov nakrútených v USA. (Riaditeľ televízie ABC v Mužovi na mesiaci, večne súhlasne prikyvujúci Chester vo filme Ľud vs. Larry Flynt, Jean vo Valmontovi, Salieriho komorník v snímke Amadeus, Fredericsson v Prelete nad kukučkiným hniezdom). Jeho výkony by som prirovnal k inej mojej najobľúbenejšej vedľajšej postave – a síce z filmov slovenských: Milanovi Kišovi
Naši manželia sa na prednáške zhúlia, padnú si do oka s ďalším párom, okamžite ho pozvú k sebe domov, kde pri alkohole hrajú vyzliekací poker. Keď je matka už iba v negližé a otec nahý spieva na stole zakrývajúc si prirodzenie, dcéra sa nečakane vráti domov.
Dejovým záverom filmu je scénka pri večeri, na ktorú rodičia pozvú dcérinho nového priateľa. Rodičom neprekážajú iba jeho dlhé vlasy, neformálne oblečenie, ale priam až všetko. Pôvodne chcú mladým ľudom vysvetliť nemožnosť trvácnosti ich vzťahu kvôli pôvodu z iného prostredia, kvôli dcériným údajným ambíciám viesť slušný a lepší život, aj keď dcérin názor ich nikdy nezaujímal. Mládenec však na otcovu otázku, čím sa živí a ako mu to vynáša, odpovedá, že skladaním hudby a za posledný rok obdržal šesťmiestnu sumu. Pričom však úprimne a sklamane dodáva, že on nemôže za to, že sa jeho pesničky zapáčili producentom. To bola chvíľa, keď aj meštiakovi padla sánka, na plátne sa ukázal posledný záber z konkurzu. Po titulkoch sa zasvietili svetlá a desiaty ročník Febiofestu bol ukončený.
