Stál som asi dvadsať metrov od neho

Ráno som si za prostriedok MHD zvolil električku. Prešli sme cez tunel. Hneď za tunelom nás odstavil policajt a museli sme uväznení sedieť v električke. Niektorí občania sa domáhali práva na vypustenie, avšak márne. Vodič bol neoblomný. Za dvadsaťpäť minút sa v tuneli vytvoril slušný konvoj električiek. A keď sa z nich začali rojiť masy ľudí, tak až potom sa vodič rozhodol dopriať pobyt na čerstvom vzduchu aj nám.

Zapojil som sa do pochodu dolu Kapucínskou ulicou. Cítil som sa fantasticky. Ako uprostred veľkého revolučného ľudského davu.

Cez siahodlhé obštrukcie a manipulácie policajného zboru s občanmi som sa dostal až ku kontrolnému bodu. Tam zdržoval situáciu Nemec Hans – známa to postava z Českej sody . Zo svojho niekoľko desiatok litrového batohu musel odovzdať niekoľko druhov ovocia zo svojich zásob. Zo zhabaných predmetov sa už tvorili pekné kôpky. Prázdne plechovky od piva, či poloplné ploskačky alkoholu mali taktiež svoje pevné miesto na kôpkach.

Ja som prešiel bez problémov.
V stánku v rámci areálu ponúkali varené víno. Dal som si. Okamžite po ochutnaní som reklamoval jeho teplotu. Malo totiž od vareného ďaleko ako Čína od demokracie. Predavačka reklamáciu neprijala s vysvetlením, že im síce nefunguje agregát a tým pádom nemôžu variť, ale na druhej strane si je úplne istá, že v takejto zime ako je dnes zahreje víno s ľubovoľnou teplotou.

Ej veru, aj na takéto situácie sa musel dívať chudák Hviezdoslav z výšky svojho piedestálu.

Pokračoval som ďalej prechádzkou námestím. Zaujal som svoje miesto v blízkosti tribúny. Kúsok za mnou stáli fotografi a kameramani z celého sveta. Chýbali len zástupcovia žurnalistiky zo Srí-Lanky. Tí iba získali vízum, ale už sa neakreditovali. O pár rokov ich určite objavia niekde v Nemecku na hádzanárskom tréningu.

Schyľovalo sa k vyvrcholeniu. Davy šaleli, národ skandoval. Tri, dva, jedna, Ush, Bush.Rým Ush Bush, je z hľadiska politickej významnosti porovnateľný s rýmom Pápež chápeš? (Túto otázku údajne dávali zástupcovi sv. Petra tunajší cirkevní hodnostári počas bohoslužieb pri jeho poslednej návšteve Slovenska).

Ako predkapela vystúpil pán Dzurinda. Predstavil nám pána Busha, následne sa mu mu prihovoril: Dovoľte mi, pán prezident, aby som Vám predstavil mojich spoluobčanov. Tuná v prvom rade vidím pána Môcika z Hnúšte, pán Havrila z Valašských Michalian v piatom rade s manželkou, napravo nám tu sedí pán Kaník z Banskej Štiavnice. Nechýba ani pán Kukan, určite si ho pamätáte, bol už so mnou v Spojených štátoch. Edko, zakývaj, prosím ťa, pánovi prezidentovi ....

Po pánovi Dzurindovi sa konečne dostal k slovu pán Bush. Sympatickému mužovi sa dostalo niekoľkominútovému aplauzu. Rozprával zrozumiteľne a pokojne. Napriek dôležitému summitu, ktorý ho čakal, neprejavil vo svojom príhovore žiadnu trému.
Spomenul aj ako pred niekoľkými rokmi z hotela po ľavej strane pozorovali komunistickí pohlavári pokojných veriacich. Predstavil som si ako ho riaditeľ Carltonu deň predtým uvádzal do izby so slovami: Toto je veľmi dobrá izba, pán prezident. Priamo odtiaľto pozoroval v osemdesiatomôsmom pán Šalgovič sviečkových demonštrantov .

Opúšťali sme námestie. Nebolo to jednoduché. Ľavicoví exhibicionisti sa po svojom megaúspešnom projekte - AniJágrAniŠatan -, na základe ktorého zrušili pre túto sezónu NHL, rozhodli pokračovať na politickom poli a prišli ku nám s iniciatívou AniPutinAniBush. Spočiatku zablokovali východ z námestia. Našťastie ich policajti skoro rozohnali a tak sme sa my - slušní občania - mohli dostať do svojich zamestnaní a domovov.

Niektorí občania boli rozčarovaní z prejavu po obsahovej stránke. Pravdepodobne to boli rozhľadení salónni intelektuáli, ktorí tu možno očakávali Správu o stave únie resp. o stave našej republiky. Slová o viere, že slobode raz bude mať pevné miesto v mysli všetkých občanov tejto planéty považujú iba za prázdne frázy.

Takže, ďakujem za návštevu pán prezident Bush. A príďte zase niekedy. Najlepšie v lete. Good luck.