Z utorka

V pondelok večer, keď som sa vrátil z kina, tak som si ešte odomkol. Včera ráno som už odchádzal do práce bez kľúčov. Celý večer som ich hľadal a nič. Ani som sa tomu nečudoval.

V poslednom čase akoby som ani sám seba nevedel nájsť, nieto ešte kľúče. Prehľadal som všetko. Našiel som iba dvestodvadsať korún a poukážku na zaplatenie dlhu do zdravotnej poisťovne.

Nakoniec som ich v stave apatickej bezmocnosti objavil na dne tašky, ktorú som malý celý deň so sebou.
Kto vie ako často som už v minulosti stál pred zamknutými dverami, neuvedomiac si , že kľúč mám pri sebe?

Mám rad platne. Dýcha z nich zvláštna atmosféra.
Sú platne krátkohrajúce – malé a dlhohrajúce – veľké.
Platne zo starších rokov hrajú najdlhšie, pretože preskakujú. Sú ako ženy. Vekom si vyžadujú čoraz viac starostlivosti.
Potom sú ešte platne na sporáku, na ktorých mama robí lokše. Keď sú tie staršie, tak nepreskakujú.