Brunovský bez vernisáže

- Veď aj vernisáž si usporiadame.....


No, poviem Vám, dvakrát som z tej výstavy uchvátený nebol.
Na najvyššom poschodí bolo takmer v každej grafike srdiečko. Pravdepodobne išlo o diela z majstrovho tzv. Milostného obdobia , keď bol Brunovský nešťastne zaľúbený do švárnej devy z krajčírstva pri Klariskách.
Svedčí o tom skutočnosť, že všetky diela z uvedeného obdobia vznikli symbolicky technikou suchej ihly.
To, že tento vzťah bol zasa šitý ihlou horúcou a po krátkom čase skončil, sa dá rozpoznať z toho, že na ďalších poschodiach sa už srdiečka ani iné vyznania lásky nenachádzajú.

Zaujali nás štúdie historických osobností – prozaik Dostojevskij, sovietsky beatnik Jevtušenko, objavovali sme majstrovu dôvernú spoluprácu s Jánom Stachom z Trnavskej skupiny, k spoločensky neprípustnému smiechu nás dojalo dielko Schliemann kope na Hisarliku .

Asi málokomu sa stane, že ide na Brunovského a objaví Kréna. Jeho monumentálna trojrozmerná inštalácia Pasáž (10 x nekonečno x nekonečno metrov) patrí medzi to najlepšie, čo som kedy videl.

Po prehliadke sme si usporiadali súkromnú čašu vína na dunajskom nábreží. Niekoľkokrát sme si pripili rýnskym rizlingom a modrou frankovkou ( Na slovenský film!!!, Na slovenský nadrealizmus!!!, Na slovenský britpop!!! , a iné prípitky).

So skleným pohárom v ruke sme si nevšímali joggingujúcich spoluobyvateľov, avšak našu pozornosť zaujal nenápadný voeyer ukrývajúci sa pod identitu psíčkara.
Elenka(nahlas): Pozrite na neho, v jednej ruke jeden pudlík, v druhej ruke druhý pudlík a na nás sa pozerá, ako by sme boli divní .
A týmto sa začala nová éra boja proti nehumánnym, introvertným tvorom, trpiacim samomluvou, ktorí si hrdo vravia psíčkari.