Nie každý, kto je na ťahu, musí byť nutne šachistom.
Pamätám si z detstva, ako sme s otcom sledovali napínavé súboje o majstra sveta medzi vyzývateľom Kasparovom a šampiónom Karpovom (ich funkcie sa čoskoro vymenili).
V televízii ukazovali záznam z predzápasového tréningu. Dvaja muži, ktorí proti sebe súperili na šachovnici, bežali vedľa seba v neformálnom odeve po moskovskom nábreží.
To, že pri šachu je potrebný bežecký tréning bolo pre mňa nepríjemným zistením (okamžite som rezignoval na svoju šachovú kariéru; nebudem si predsa trýzniť telo ani pred vidinou intelektuálnej rozkoše). Ešte viac ma však prekvapila skutočnosť, že šachisti pri spoločnom behu nie sú odetí v čiernom a bielom odeve podľa farby figúrok, ktoré používajú.
V šachu na rozdiel od skutočnosti nie je vhodné, aby dáma mala garde.
Do histórie vošiel Kasparov aj viacerými pozoruhodnými kúskami.
Zasvätení sa často pousmejú pri spomienke na partiu Judit Polgar – Garri Kasparov (Linares 1994), v ktorej Kasparov v 36. ťahu potiahol jazdcom na pole c5, na zlomok sekundy ho pustil (ako po niekoľkých dňoch ukázalo video), postavil ho na pole f8 a nakoniec partiu vyhral. Tlač a Judit si však komentáre neodpustili.
Súperov znervózňoval svojim stoickým kľudom. Traduje sa, že keď hral Kasparov bielymi, súperi si dopredu trénovali kyslý úsmev porazeného. Pred protihráčmi sa nikdy neobčerstvoval, rovnako si ani nerobil žiadne zápisky.
Jeho spôsob hry bol založený na analytických schopnostiach, výbornej kondícii, agresívnej hre, v ktorej dominovala dynamika a súhra figúr.
A teraz Kasparov ohlásil odchod zo šachovej scény. V čase keď Michaela Jacksona vláčia po amerických súdoch, v českej futbalovej lige vrcholí medzi rozhodcami úplatkárska aféra a slovenský minister zdravotníctva sa dlhodobo snaží o zavŕšenie zdravotníckej reformy.
Kasparov však neodchádza kvôli uvedeným skutočnostiam. Dôvod jeho rozhodnutia je nanajvýš humánny. Posunúť svoju krajinu na cestu k demokracii, čomu podľa neho zabraňuje režim súčasného prezidenta Putina, na ktorého adresu uviedol Všetci slušní ľudia sa dnes musia zjednotiť proti diktatúre .
Z histórie už poznáme prípad šampióna, ktorý sa nešťastne zapojil do politiky. Bobby Fischer je dnes prenasledovaný za odohratie remake súboja s Borisom Spasským v Belehrade. Snáď osud Garrimu dopraje viac úspechu.
Futbalisti vešajú kopačky na kliniec. A čo robia šachisti? Niektorí kradnú súperove figúrky (Ostap Bender), iní ich jedia, ďalší zložia vlastného kráľa. Ale ten pravý kráľ odchádza zo scény za potlesku, ktorý znie dlhšie ako jeho ozvena.
Garri Kimovič Kasparov vl. menom Weinstein
Rodičia mu dali meno po prvom československom prezidentovi a sudičky následne do vienka predpoklady pre analýzu šachových partií. Tento dar talentovaný mládenec v detstve rozvíjal. Ani nástrahy puberty ho neodtrhli od šesťdesiatichštyroch čiernobielych políčok. Neučaroval mu alkohol (radšej sa opájal rozvinutou variantou Caro-Kanna), drogy (ponukám na konzumáciu konope razantne čelil indickou obranou), ani sex (biela a čierna dáma boli jediné devy, ktoré sa mu dostali do rúk).