
Spomedzi argumentov hovoriacich protihistorickému Podhradiu - „nevieme do ktorého obdobia sa máme pri obnovevrátiť", „nie je ho jednoducho už možné obnoviť" a „bola to štvrťnajchudobnejších, kde stáli len drevené chatrče" - by bol ten, že sa tunenachádzalo nič významné, jediný rozumný. Samozrejme, ak by bol pravdivý. Tieostatné sú len prejavom nevôle, ktorej základ treba hľadať v ekonomickýchzáujmoch a prospechu zainteresovaných...
"Novodobí Bratislavčania spomínajú naVydricu a Žižkovu ulicu ako na chudobnú perifériu. Takými ich však urobili lenkomunisti tesne pred zničením Podhradia" (Bratislavské noviny). Bolopredsa treba ospravedlniť barbarstvo, ktorého sa dopustili. „Tým barbarstvombolo zbúranie cca. 300 domov, z ktorých mnohé boli hodnotnými palácovými ameštianskymi architektúrami" (Ing. Arch. Alexander Németh). Veď „od 16.storočia tu bývali aj hradní úradníci. Preto tu vznikali aj výstavnejšie domy"(Jozef Hanák).

Evidentným a nevyvrátiteľným dôkazomtoho, že sa tu nachádzali aj významné stavby, sú dodnes zachované objekty tzv.kúrií. Len ťažko si možno vysvetliť, že by sa tu zjavili z čista-jasna,len tak, uprostred rozpadnutých chát chudákov.
Len pár konkrétnych príkladov na ilustráciu:dom so zachovanými zvyškami pevnostia slávneho Kempelenovho vodovodu, Vydrica č. 46; dom rybárskeho majstra,Jeseninovo nábrežie č. 12; barokový palác, Vydrica č. 42; dom s klasicistickou terasovitou záhradou,Vydrica č. 40; dom s arkádovým nádvorím (niekdajšia radnica Zuckermandlu), Žižkova ulica č. 28...
To, že Podhradie nepatrilo v čase svojhozániku medzi štvrte najbohatšie, teda ešte vôbec neznamená , že sa tunenachádzali žiadne významné objekty, ktoré by stálo za to obnoviť.
„Nie jepravdou, že by Vydrica a Zuckermandel boli vždy tou najchudobnejšou štvrťou vmeste. Na konci 18. a na začiatku 19. storočia tam žili vo svojich palácoch ajbohatí šľachtici," nedávno napísali Bratislavské noviny. Kto teda tvrdí, že na Podhradínestáli významné objekty a preto ho nemá zmysel obnovovať, nemá pravdu.
„Prečo to treba pripomenúť?
Lebo stará Bratislava, to nie je len Starémesto. Bolo aj mesto staršie a najstaršie a ten, kto to nevezme navedomie, nechápe celkom nič a treba mu vziať slovo."
Na záver už azda ani nič výstižnejšie ako tentocitát Pavla Dvořáka nemožno dodať...
Použitý obrázok arkádového domu je z publikácie Premeny Zuckermandla od autorov R. Fiľo, O. Poss, A. Šilberský.
Napísať tento príspevok ma okrem iného motivovala aj diskusia k môjmu článku "Bratislavské Podhradie - ja už to fakt... "