Androgyny

(zdroj: margitte)

Nad ránom ide po pamäti

medzi úzkymi uličkami

hladá miesto kde vydestiluje svoje smútky

tam kde sa miešajú parfémy s cigaretovým dymom

to je jej ovzdusie,to dú jej tvary

svet primeraný jej cíteniu

hladá sama seba a možno niekoho iného

s ňou sú tu aj oni

aj oni hladajú a čakajú

sú tu hlasy,pohlady a kroky

všetko odkladajú na zajtra

tak ako ona

je tu v tom to virtuálnom cirkuse

málokoho pustí do svojho sveta

láska je klišé.