„Žena sa na mňa hnevá. Svokra sa na mňa hnevá. Matka sa na mňa hnevá. Za to môže tá sprostá nedeľa. Deň matiek a namiesto toho, aby boli obchody otvorené a zarábali, tak oni ich zavrú... že si potrebujú oddýchnuť! A potom musím kupovať drahé somariny," úprimne a nečakane sa rozohnil dobre vyzerajúci muž v najlepších rokoch.
„Ale je to od vás milé," nadhodila predavačka, „že sa tak snažíte," dokončila s neistým úsmevom.
„Prosím vás, keby moja žena do mňa stále nehučala, že mám niečo kúpiť, tak sa vykašlem na dáke darčeky pre matky! Ale prepáčte, to sú moje starosti. Vy sa pochváľte. Ako sa máte?"
„Výborne, ďakujem za opýtanie."
„Tak to ste asi dostali parádny darček na deň matiek," lakonicky dodal.
„Ten najkrajší."
„Vážne? A čo to bolo... že, či sa nemám vrátiť do regálov?"
„Nemusela som ísť do práce a mohla som tráviť čas s rodinou. Od detí som dostala veniec z púpav."