Tento svet je založený predovšetkým na Božej láske, a nie na Božej vláde, či moci. To dokumentujú mnohoraké príbehy ľudí, jedincov, duší. Všetko má svoj význam, nič sa nedeje náhodou, aj keď musíme neraz s pokorou uznať, že život je jedno obrovské tajomstvo. Ale je pre nás zároveň aj poslaním. Síce často i procesom náročným a plným utrpenia, lebo sa s nikým nemazná. Áno, život si nemôžeme vyberať ako topánky do času a nepohody, ale nikto z nás by nechcel chodiť v topánkach tých druhých. Často nemáme ani poňatia aké ťažké je bremeno, ktoré nesú iní na vlastných pleciach. So životom však máme šancu niečo urobiť, niečo z neho vydolovať, niečo zmysluplné dosiahnuť. Ak sa nám to podarí, povieme si, že to stálo za to a nič sme nekonali nadarmo.
Bremeno, či krásne poslanie?
Pre každého jednotlivca je život nezaslúženým darom s nevyčísliteľnou hodnotou. Je na samotnom človeku ako ho zúročí. Dokázať to je jedným zo základných aspektov ľudského bytia a našej pozemskej existencie. Čas života v kruhu svojich detí je pridanou hodnotou k vlastnému životu rodičov. A hoci je výchova tou najťažšou úlohou, oplatí sa žiť pre zmysel, ktorý sama sebou dáva v pokračovaní generácií našich otcov a pradedov. Rozrastajú sa tým konáre stromu každého rodokmeňa. Svätý Tomáš Akvinský sa vyjadril: „Ľudský život je dobro dané od Boha“. Jeho zmysel je radovať sa z neho samotného a robiť ho krajším pre každú jednu ľudskú bytosť. Podľa filozofa Senecu sa musíme učiť žiť po celý náš život. Ľudský život je skutočne krásna vec. Každý má poslanie splniť svoju vlastnú životnú úlohu. Hľadanie zmyslu života môže byť pre človeka tým najkrajším životným zmyslom. Lebo ten si musí objaviť každý sám za seba a pre seba. Napokon život obsahuje najväčšie bohatstvo v medziľudských vzťahoch, v autentickom prežívaní nespočetného množstva zážitkov, v pozitívnom prístupe a zmýšľaní, v ušľachtilých citoch lásky pri rozmanitých stretnutiach a rôznych priateľstvách.