Na začiatku ešte mužský zbor nemal žiadne pomenovanie, lebo sa nepredpokladalo, že bude mať dlhšie trvanie. Skôr sa rátalo s tým, že bude iba určitým spôsobom sprevádzať cirkevné slávnosti v obci (Vianoce, Veľká noc, Katarínske hody) a pôsobiť ako chrámový zbor. Tak tomu bolo v prvých dvoch rokoch vystupovania. V roku 1996 však mužský zbor začal vystupovať aj pri pohrebných rozlúčkach a k týmto príležitostiam nacvičil viacero skladieb v mužskom trojhlase. V spomenutom roku sa po prvýkrát pridali k zboru aj niektoré ženy a spev ihneď dostal iný šmrnc. Ženy svojimi krásnymi hlasmi podfarbili, či doplnili zvuky piesní a skladieb pri bohoslužbách a spievanie sa tak rozšírilo na kompletný zmiešaný zbor so štvorhlasom (soprán, alt, tenor, bas). Premiérové vystúpenie veľkého zboru sa konalo pri sv. omši a pobožnosti na Pamiatku zosnulých. S myšlienkou názvu prišiel organista Ladislav Ďuroška, ktorý vybral názov priliehajúci poslaniu zboru. Nakoľko bol zbor zameraný najmä nábožensky, všetci členovia chodili do kostola a boli veriacimi ľuďmi, tak hľadal názov s duchovným obsahom. Pomenovanie SURSUM CORDA pochádza z latinčiny a znamená „hore srdcia“, čo skutočne aj vyjadruje podstatu a náplň tohto spievajúceho spoločenstva. Spev nás ma povznášať a dvíhať hore srdcia k Bohu, aby sme ich mali u Pána. A to platí nielen pre členov zboru, ale aj pre ich poslucháčov.
Prípravy osláv 20. výročia zboru sa pre členov zboru začali už dávnejšie, a to nácvikom nových skladieb na slávnostný koncert, ktorý sa uskutoční 29. mája 2014 v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline. Akoby predpremiérou bol bakalársky koncert nášho mladého nadaného zbormajstra, a to 20. marca v koncertnej sále žilinského konzervatória. Samozrejme, že pripravujeme aj koncert v našej obci Rosina, kde máme svoje rodiny a svojich najväčších priaznivcov a podporovateľov. Oslavovať budeme vlastne po celý rok pri všetkých našich vystúpeniach a koncertných príležitostiach. Zároveň by som na tomto mieste chcel pozvať každého, kto si rád vypočuje zmiešaný spevácky zbor, na uvedený koncert po svätej omši na slávnosť Nanebovstúpenia Pána (o 19. hodine). Pre záujemcov sa zvlášť rozozvučia hlasy členov SURSUM CORDA k nebesiam za sprievodu zvukov organa pod taktovkou súčasného dirigenta Tomáša Vrškového.
Spevácky zbor má momentálne tridsať členov, boli však časy, keď mal aj štyridsať spevákov. Zbor sa postupne rozrastal z mužskej časti a po príchode ženskej časti pribúdali aj noví horlivci. Vyše 15 rokov viedol spevákov zbormajster Ladislav Ďuroška, ktorý ukončil činnosť v roku 2009. Väčšina zakladajúcich členov zboru spieva doteraz. Dosť členov bolo z radov dôchodcov, z ktorých niektorí už zomreli, niektorí zas pre vysoký vek prestali spievať. Zbor by potreboval získať nových spevákov z radov mladých ľudí, ale odozva z ich strany nie je takmer žiadna, hoci mnohí spievali v mládežníckych zboroch. O to viac nás teší záujem nášho terajšieho dirigenta, ktorý patrí k mladej, nádejnej generácii budúcich vychovávateľov speváckych talentov. Chce, aby zbor napredoval a zvyšoval svoju kvalitu po profesionálnej stránke. Osobne si myslíme, že sa mu to aj darí, ale to necháme na posúdenie odbornej verejnosti.
V repertoári zboru sú najviac zastúpené náboženské a duchovné piesne, ale za dvadsať rokov existencie zboru bolo nacvičených do dvesto skladieb rôzneho žánru. Od ľudoviek, cez gregoriánske chorály, staroslovienske piesne, oslavné žalmy, hymnické skladby, liturgické spevy, omšové pesničky. Celý rad štvorhlasných náboženských piesní, ktoré prezentujeme pri rôznych cirkevných príležitostiach, slávnostiach a sviatkoch. Toto zameranie zboru je prioritné, duchovné piesne sú neodmysliteľnou súčasťou celkovej náplne nášho repertoáru a vyjadrujú naše náboženské presvedčenie a cítenie. V istom zmysle toto „duchovno“ zapĺňa naše spoločenstvo, naše stretnutia a naše medziľudské vzťahy. Na webovej stránke zboru sa nachádza takmer celý repertoár, zoznam piesní a ich autori.
Zbor má v repertoári skladby rozmanitého druhu, od slovenských i zahraničných skladateľov, či už minulých alebo súčasných autorov. Nádherné sú piesne zo svetovej tvorby, ale tiež v staroslovienčine a v latinčine. Zaujímavosťou je, že priamo pre náš zbor bolo napísaných niekoľko nových skladieb (autorsky sa na nich podieľal Víťazoslav Kubička) a už aj terajší zbormajster Tomáš Vrškový pre zbor napísal a znotoval svoju skladbu. V začiatkoch zbor veľa čerpal z pokladnice piesní učiteľa a organistu Valéra Marschalku, ktorý v obci kedysi pôsobil. Zo súčasných skladateľov je to napríklad Pavol Krška, Zuzana Kovalčíková. Každý člen zboru má nejakú tú vlastnú „srdcovku“. Spolu veľmi radi spievame skladby ako sú Zbor Židov z opery Nabucco, Aká si mi krásna, ty rodná zem moja, či Božia sláva. Melodicky vydarená je vianočná Pastierska omša, s ktorou sa zbor predstavil vo viacerých okolitých obciach.
Zbor najčastejšie vystupuje v domácom prostredí, v miestnom kostole. Nácviky sú pravidelne každý týždeň v kultúrnom dome, okrem času prázdnin. Postupne, keď sa zbor dostal do povedomia i na okolí, začal vystupovať aj v susedných obciach - v bývalej filiálke farnosti Rosina v Trnovom, Višňovom, Bytčici, na Solinkách. Neskôr viackrát na pútiach v Rajeckej Lesnej, opätovne vo Višňovom. Zbor ďalej vystupoval v Rajeckých Tepliciach, Predmieri, Hrabovom, Plevníku, Turzovke, Korni, Starej Bystrici, Radôstke, Snežnici, Radoli, niekoľkokrát spestril poľovnícke dni na Vychylovke v Oščadnici, na obecných slávnostiach v Lietave, na festivale seniorov v Žiline. Uskutočnili sa zájazdy do Krakova, Šaštína, Krnova. Zbor koncertoval na Šumiaci, Lendaku, Moravskej Novej Vsi, Melči. V roku 2006 obohatil pietnu spomienku v Dobrej pri Trenčíne, kde bola odhalená pamätná tabuľa dekanovi Michalovi Gallovi, ktorý v Rosine pôsobil v rokoch 1969 – 1981. Pod vedením mladého zbormajstra sa zúčastnil na viacerých zborových prehliadkach a festivaloch – v Bojnej, Konskej, Bytči, naposledy vo Zvolene. Tiež mal vystúpenia v Čiernom, Kysuckom Novom Meste, Strečne, Ludrovej, Bolešove, Domaniži, Zákopčí, Kočkovciach. Na domácej pôde obohacuje spevom výročité sviatky, hody, poklony, deň matiek, deň úcty k starším, sobáše, ale i posledné rozlúčky s občanmi. Tradíciou sa stala koleda na Troch kráľov, či už je to vo fare a potom so spoločenským posedením na obecnom úrade.
Ak národ nebude zachovávať svoje tradície, tak sa ochudobní o kultúrne bohatstvo a dedičstvo predchádzajúcich generácií. Chceme byť verní odkazu našich predkov a odovzdať všetko dobré nasledujúcim pokoleniam. Nebohý pán kanonik Pavol Šadlák v Rajeckej Lesnej, ktorý mal rosinský zbor vo veľkej obľube, vždy pripomínal: kto spieva, dvakrát sa modlí. V duchu slov „sursum corda“ – „hore srdcia“ chce spevácky zbor SURSUM CORDA z Rosiny svojím spevom povznášať ducha každého človeka. Nielen ulahodiť sluchu ľubozvučnými tónmi piesní, ale dvíhať dušu k nebesiam. Pretože v prvom rade spievame na väčšiu Božiu slávu.
