Braček a sestrička

Naše malé deti majú svoje vlastné pravidlá, ktoré my dospelí musíme rešpektovať. Sú stredobodom nášho vesmíru a centrom všetkého diania. Behajú a naháňajú sa okolo nás s obrovským krikom, všade navôkol sa ozýva ich džavot, smiech, rachot, tresky, hukot, rehot, rev, vreskot, jedným slovom hluk. Bielizeň, oblečenie a šatstvo sú poroznášané po celom byte. Hračky porozhadzované na možných i nemožných miestach, v kútoch, v skriniach, v poličkách, na posteli, pod stolom a neviem, kde ešte. Omrvinky z jedla nájdeme snáď aj na vrchu kuchynskej linky, kde drobci ani nedočiahnu. O kobercoch nehovoriac, tam sa najľahšie dostanú, ale najťažšie odstraňujú, lebo majú dlhý vlas. Vysávanie môže byť samostatnou dennou činnosťou. Niet sa čo čudovať, veď tieto deti nemajú ešte žiaden vyvinutý zmysel pre poriadok a zodpovednosť. Ale absolútne im to nezazlievame, lebo majú na to osobité detské právo. Byť rodičom znamená strpieť ich vrtochy, výmysly a nezbedy. A to priam s povinnou láskou. A každý z nich je iný, originálny. Starší je už rozumnejší, vie ustúpiť i podeliť sa s hračkou. Je však samozrejmé, že niekedy sa o niečo aj poškriepia, ponaťahujú, berú jeden druhému z ruky, poplačú si. Vtedy je lepšie nezasahovať a nechať ich nech si to vyriešia medzi sebou deti samé. Ten prvorodený napokon zistil že, keď nechá hračku sestričke, ona mu ju za chvíľočku prinesie. Dcérka má totižto dobré srdiečko. S každou sladkosťou sa s bračekom podelí alebo keď dostane cukrík, tak pýta aj pre neho. Ale aj synček sa v kolektíve materskej škôlky učí umeniu komunikácie a rozdávaniu. Teda nebyť sebecký, ale vedieť sa podeliť s druhými. Čosi dobré sa tam naň už nalepilo. Najkrajšie je, keď sa na seba usmievajú, braček chytí sestričku za ručičku a spolu sa prechádzajú po byte. No, a keď sa pritúlia vo vzájomnom objatí, tak to nemá žiadnu chybičku. Vtedy sú obaja nádherní. S manželkou sa potajme pozrieme na seba, usmejeme sa a sme nadovšetko šťastní. Sú to také naše slniečka, ktoré rozjasňujú chmáry všedných dní a rozháňajú mraky nedorozumení. Malinké, drobné stvorenia sú nám odmenou za všetku námahu a obety. Lebo nič okrem ich výchovy nám nedáva každodenný pocit manželskej lásky a vznešeného poslania pri odovzdávaní života ďalšej generácii ľudského pokolenia v našej rodine i v tejto spoločnosti.