zdajú sa málo pravdepodobné a nepodložené, pretože prvé zmienky o Rosine sú datované do 14. storočia a uvádzajú, že obec bola založená na základe zákupného práva a spomína sa roku 1341 ako ”villa Rozyna prope civitatem Zilina”. Tento údaj je uvedený vo Vlastivednom slovníku obcí a preberajú ho aj ďalší autori (viď publikáciu Premeny Žiliny). Bez povšimnutia nemôžeme nechať tvrdenie historika Chaloupeckého, ktoré je zaznamenané v publikácii Lietava, s odvolaním sa na Knihu žilinskú, že Rosina ako osada existovala už v roku 1208 spolu s Bánovou. Medzi osadami hradu Lietava sa však nespomína, lebo patrila pod hrad Strečno. Toto panstvo vzniklo v roku 1267 (rok založenia). Je celkom možné, že dovtedy osada Rosina spadala pod správu inej vrchnosti. Vznik a pôvod hradu Lietava sa kladie na začiatok 14. storočia.Obecná kronika nám rozširuje obzor informácií:”Najstaršia písomná pamiatka o Rosine je z roku 1341. V tomto roku udelil Pavol, krajinský sudca, dedičné richtárstvo Walterovi. Tento mal možnosť usídliť v obci nových obyvateľov, pričom boli oslobodení od platenia daní na 5 rokov. V roku 1351 dedičné richtárstvo dostáva v Rosine Ján, syn Nazautheka. Rosina patrila do roku 1848 strečnianskému panstvu, okrem rokov 1685 – 1773, kedy patrila jezuitskému rádu v Žiline.”Pre nás je dôležitý rok 1400, kedy Rosina už bola farnosťou, ako to uvádzajú schématizmy nitrianskeho biskupstva. V roku 1420 sa spomína rosinský farár Andrej Mile.Najstarší zaznamenaný dátum v našej farnosti je rok 1514 – rok postavenia starej fary. Kronikár DHZ zaznačil: ”Pokiaľ najstarší dátum vo farskej kronike uvádza sa rokom 1514, kedy bola postavená fara a až v roku 1645 kostol.” Je samozrejmé, že keď farské záznamy uvádzajú postavenie drevenej fary na rok 1514, že nejaký kostol, či kaplnka, tu už museli byť (aj z toho dôvodu, že tu bola ešte skôr zriadená farnosť a ustanovený správca – farár). Tento kostol, či kaplnka, stál pravdepodobne tam, kde bol v roku 1645 postavený kostol, síce malý, ale iste väčší ako pôvodný. Predpokladá sa, že tam bol aj cintorín, ktorý bol neskoršie obstavaný múrom. Pri kopaní základov k starej škole sa vykopalo mnoho ľudských kostier a tiež zbytky starých kňazských rúch.
Buďme hrdí na svoju rodnú otčinu 3
„Žiješ a vyrastáš v prekrásnom prostredí. Poznávaj všetko neznáme, s ktorým sa stretávaš, uč sa na chybách svojich predkov, osvoj si dejiny otcov, aby si vedel rozprávať svojim deťom, aby si bol právom hrdý na svoj milovaný rodný kraj.“ Najstaršie správy a záznamy o obci Rosina. Dlhú časovú medzeru sa snaží vyplniť kronikár DHZ Mikuláš Littera takto: ”V Rosine bolo v roku 1135 šestnásť kôlní (chatŕč, búd), v ktorých osadníci bývali. V roku 1145 hlásal tu slovo Božie kňaz Paulus Rosinaj v reči slavianskej. Osadníci boli v tom čase ešte pohania.” Toto tvrdenie veľmi dobre zapadá do povesti (predtým uvedenej) ako pokračovanie. Do súvislosti spadá nasledovné: Mladý zemepán, odlúčený od svojej Rosiny, v službách kráľa a v bojoch prešiel mnoho území, oboznámil sa s učením Kristovým, ktoré sa v tom čase v južnej Európe už veľmi rozšírilo a razilo si cestu na sever. Po údere, ktorý ho zasiahol smrťou milovanej Rosiny a stratou chlapčeka, stal sa pustovníkom (mníchom, kňazom) a začal hlásať Božie slovo (učenie Kristove) tam, kde ho viazali najkrajšie a najšťastnejšie chvíle života. Na pamiatku mŕtvej Rosiny prevzal meno Rosin alebo Rosinaj. Uvedené roky z 12. storočia
