Buďme hrdí na svoju rodnú otčinu 5

Z pôsobenia ďalších kňazov máme zaznamenané:„Pred farou rástli dve veľké hrušky, ktoré toho času (okolo roku 1860) farár Adamovič nechal vyrúbať. Do roka potom zomrel, je tu pochovaný, ale jeho hrob je neznámy.“Mnoho sa hovorilo o dobrosrdečnosti farára Ľudovíta Borčického, ktorý bol rodákom z Poruby. Bol veľmi dobrým kazateľom a podporoval chudobných. Iste tu účinkoval v roku 1866, keď sa zúčastnil vo Frívalde na posviacke nového kostola, do ktorého spolu s ďalšími kňazmi v dalmatikách prenášali milostivú sochu Panny Márie zo starého kostola (publikácia Frívald ). V roku 1869 bol ešte v Rosine. Spomínaný je v dodatku kanonickej vizitácie, zaznačenom v roku 1885, v záležitosti fundácií. Za jeho účinkovania bol opravený starý organ a pukol zvon sv. Kataríny (musel byť zaslaný do Trnavy na preliatie). Tiež tu bolo zemetrasenie, pri ktorom čiastočne praskla klenba kostola tak, že boli obavy zo zrútenia.Koncom minulého storočia prišiel do Rosiny na faru dp. Karol Ševčík. Podľa dodatku kanonickej vizitácie tu bol už v roku 1881. Za neho bol kaplánom Jozef Buday, ktorý sa dobre poznal s maliarom Jozefom Hanulom. Keď tento maľoval kostol vo Višňovom, dohodol a zariadil súčasne maľbu rosinského kostola (v roku 1902). Maliar vo svojich Spomienkach uverejnil náčrtok Dr. Budaya. Tiež dobre poznal osobnosť Andreja Hlinku, kňaza a národovca. Neskoršie sa stal kanonikom v Nitre, kde bol poslancom Slovenského snemu. Tu v roku 1939 zomrel a je pochovaný.V roku 1895 bol založený Dobrovoľný hasičský zbor. Zakladateľom bol Romuald Zvarík. Zbor sa v roku 1904 pri cvičení zaskvel v novej rovnošate. Po cvičení sa išiel predstaviť pánu farárovi Karolovi Ševčíkovi, ktorý bol akýmsi protektorom zboru. „12. apríla 1903 na veľkonočné sviatky prvý raz vystúpila feuermanská (hasičská) muzika verejne v kostole za spoluúčinkovania organistu pána Schurmanna. Od tých čias sa ľudia častejšie stretávali s touto hudbou na pútiach, tancovačkách, pri voľbách i kortešovačkách.“Táto hudba sa zúčastňovala na cirkevných slávnostiach. Aj za dekana Ľudovíta Blažeka, ktorý do Rosiny prišiel v roku 1907 po smrti dp. Karola Ševčíka, hrala pri privítaní otca biskupa Karola Kmeťka v našej farnosti (bolo to po roku 1921, po vysviacke za biskupa). Hudba v roku 1925 pre nesvornosť zanikla, obnovená bola až v roku 1952. Dp. Karol Ševčík je pochovaný na rosinskom cintoríne pod tujami, naľavo od veľkého kríža.„Pán dekan Blažek bol vždy ľudský, necítil nikdy horkosť v žlči.“ Tak to napísal básnik Pavol Gašparovič Hlbina, kňaz, vo svojej básni Prvá kaplánka. Iste nebol ďaleko od pravdy, veď biskup Kmeťko si ho v roku 1936 povolal z Rosiny do Nitry za kanonika. Dobre poznal pána dekana ešte z čias svojho pôsobenia v Tepličke nad Váhom v rokoch 1910 - 1921. Ocenil tak nielen osobu dekana Blažeka a jeho úsilie, ale aj našu farnosť, o ktorej rast sa horlivo staral. Svedčí o tom záznam v kronike DHZ o zadovážení vlastného práporu:„Miestny farár pán dekan Blažek sa s ochotou pripojil k prácam a zbor vo všetkom podporoval.“ On vykonal posviacku práporu. Vo svojej reči spomenul povinnosti hasičstva a vyzval ho, aby zostalo verné svojej zástave, aby podľa jej symbolu vždy chránilo so šľachetnou obetavosťou na to odkázaných, a tým zabraňovalo katastrofám, ktoré z každej strany na obyvateľstvo číhajú. Po ukončení posviacky bol na miestnej fare slávnostný banket a po ňom ľudová veselica. Heslom hasičstva je: „Bohu ku cti, blížnemu k pomoci!“ „Keď v roku 1916 boli odvlečené zvony (1. svetová vojna), občania veľmi ťažko znášali tichosť, ktorá nastala. Romuald Zvarík na vlastnú zodpovednosť priniesol na chrbte zvonček sv. Jozefa z kaplnky na Lipovci, ktorý potom hlásal slávu Božiu až do tých čias, kým neboli zadovážené zvony nové - do roku 1926.“Po roku 1928 sa v obci začína vzmáhať osvetová činnosť zásluhou pána učiteľa a organistu Valéra Marschalka. Časopis Slovenská krajina uverejnil v roku 1932 článok o povstaní stáleho javiska v Rosine. Ochotnícky krúžok zahral na ňom úspešnú veselohru Čertov mlyn.V roku 1933 sa uskutočnili Pribinove slávnosti v Nitre. Práve v tom čase bola birmovka vo Višňovom. Dekan Blažek pozval pána biskupa Kmeťka na divadelnú hru. Tento po skončení predstavenia udelil všetkým prítomným požehnanie. Divadelný krúžok bol združením katolíckej mládeže. V knižnici farského úradu sa ešte nachádza jeho kronika. Posledná hra starých ochotníkov bola zahraná v roku 1964.Dekan Blažek v roku 1936 vykonal posviacku motorovej striekačky. Keďže bol veľkým priateľom hasičstva, zbor sa s ním pri odchode do Nitry pekne rozlúčil. Tam v službách biskupského úradu v roku 1938 aj zomrel.V roku 1936 prišiel do Rosiny dp. Ignác Hrubý Janáč, ktorý tu pôsobil do roku 1939. V tomto roku mala obec 266 domov, 1547 obyvateľov, z toho 1530 rímskokatolíckeho vierovyznania.Prehľad miestnych duchovných správcov farnosti v ďalšom období:1939 - 1940 Štefan Hudec, zomrel v roku 1989, pochovaný je v Kysuckom Novom Meste1940 - 1958 Anton Piterka, zomrel tu cez Veľký týždeň, pochovaný je v Hrušovanoch1958 - 1961 Jozef Minárik, zomrel v roku 1991, pochovaný je v Brodne1961 - 1962 Ladislav Kýška, v súčasnosti nitriansky sídelný kanonik1962 - 1969 Jozef Kúdela, zomrel v roku 1990 v rodnom Čajkove pri Leviciach1969 - 1981 Michal Gallo, zomrel tu po Veľkej noci, pochovaný je v Dobrej pri Trenčíne1981 - 1987 Pavol Majtán, teraz ako duchovný na odpočinku vo Veľkej Hradnej1987 - 1997 Emil Floriš, v súčasnosti dekan v Čadci, cirkevný sudca Žilinskej diecézy1997 – do súčasnosti je správcom farnosti Ondrej Rašovec, rodák z Tepličky nad Váhom.Do roku 1955 tu boli ustanovení aj kapláni, z ktorých spomenieme aspoň niektorých: básnik Pavol Gašparovič Hlbina, Matej Burlas, Štefan Laitman, Jozef Rudinský, Emil Januš, Vojtech Magnusek, Stránsky. Po 2. svetovej vojne tu boli: Štefan Hričovský, Adam Dupkala, Jozef Mikula, Eduard Mokráš. Po ňom v roku 1954 nastúpil Anton Bagin ktorý bol posledným kaplánom v Rosine. Neskôr pôsobil na CMBF UK v Bratislave ako profesor cirkevných dejín a umenia.V roku 1943 sa konali v našej farnosti misie (obnova v roku 1945). Túto udalosť nám pripomína poplechovaný drevený misijný kríž pri kostole.