Buďme hrdí na svoju rodnú otčinu 6

Bolo zaznačené: „Pozostatky (relikvia) sv. Kataríny, patrónky kostola, poslal roku 1782 spovedník cisára Jozefa II. (z jeho pokladov) Matej Krombergera, ktoré sa dnes nachádzajú v sakristii kostola.“ O ich osude sa v súčasnosti nedozvedáme zo žiadnych prameňov.V čase výstavby nového murovaného kostola bolo v Rosine vyše 60 domov, bývalo tu 70 rodín a 500 obyvateľov, ktorí sa zaoberali prácou v lesoch a poľnohospodárstvom.V interiéri kostola sa zachoval barokový hlavný oltár z druhej polovice 18. storočia s obrazom sv. Kataríny, patrónky obce a farnosti, ktorý pochádza z r. 1881, jeho autorom je maliar Horner. Chrámové priestory sú zaklenuté pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Výmaľba interiéru je dielom akademického maliara Jozefa Hanulu. Vo svojich Spomienkach majster uverejnil obrázok temperového náčrtku dvoch anjelov, ktorý bol predlohou pre namaľovanie obrazu nad hlavným oltárom. V lunetách klenby presbytéria namaľoval Hanula týchto dvoch anjelov ako adorujú Baránka Božieho. Na klenbe svätyne je znázornený veľký obraz Najsvätejšej Trojice. V chrámovej lodi na prvej pruskej klenbe zobrazil majster adoráciu sviatosti Oltárnej, na druhej namaľoval obraz božského Srdca Ježišovho, ktoré sa zjavuje sv. Margite Márii Alacoque. Na klenbe nad chórom vidieť sediacu Madonu uprostred dvoch hrajúcich anjelov (na harfe a na strunovom hudobnom nástroji). Maľby sú datované rokom 1902. Výmaľba interiéru bola však ukončená až v roku 1913.V duchu reformy II. vatikánskeho koncilu bolo po roku 1970 do kostola zhotovené nové liturgické zariadenie. Podľa smerníc a predpisov bolo rozmiestnené vo svätyni. Bola odstránená stará kazateľnica, neskôr aj bočné oltáriky. Tieto boli v modernom štýle upravené spolu so sochami, ktoré boli na nich postavené. Kostol ozdobujú mnohé sochy: donedávna boli na hlavnom oltári sv. Karol Boromejský a sv. Ján Nepomucký (teraz sú umiestnené na podperných stĺpoch chóru) , na bočných oltárikoch socha Panny Márie a božského Srdca Ježišovho, vo svätyni uhorskí králi Štefan a Imrich, ďalej sv. Jozef, sv. Terézia Ježiškova, vzácna Pieta na hlavnom oltári i socha zmŕtvychvstalého Krista. Atmosféru vianočných sviatkov dotvárajú ľudový betlehem a oltárny obraz svätej Rodiny, počas veľkonočných sviatkov zas Boží hrob a oltárny obraz ukrižovaného Spasiteľa. Na bočných stenách je umiestnených štrnásť zastavení krížovej cesty. Najnovšie aj veľký maľovaný obraz postavy Ježiša Krista – Božieho milosrdenstva.Farský kostol prešiel za posledné roky rôznymi rekonštrukciami a k veľkému jubileu roku 2000 aj generálnou opravou. Vynovená bola vonkajšia fasáda chrámu, strecha bola pokrytá medeným plechom. Vo vnútri boli zreštaurované maľby, zadovážený bol nový obetný stôl a kazateľnica z mramorovej kameniny, dva veľké krištáľové lustre, do všetkých okien boli osadené vitráže svätcov, zhotovené bolo podlahové vykurovanie. Naposledy bol zreštaurovaný celý hlavný oltár s obrazom patrónky a na pilastre bola natiahnutá mramorovo-červená hmota, čo kostol opäť viac skrášlilo. V noci je kostol vďaka vonkajšiemu osvetleniu zďaleka viditeľný ako dominanta obce. Bohoslužby doprevádza historický, mechanický organ, ktorý takisto prešiel generálnou opravou na prelome rokov 2007 a 2008. Dvojmanuálový a dvanásť registrový organ s pedálom je pravdepodobne dielom banskobystrického organára Karola Kisela z obdobia okolo roku 1869. Pôvodne bol postavený pre farský kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline. Odtiaľ bol nástroj premiestnený okolo roku 1936 do Rosiny.Vo veži kostola sa nachádzajú tri zvony, ktoré boli za pôsobenia dp. Pavla Majtána elektrifikované (dovtedy sa zvony ťahali ručne). Súčasne bola prevedená kompletná výmena rozvodov elektroinštalácie a svietidiel v kostole. Za jeho predchodcu dp. Michala Galla bolo do veže skonštruované nové schodisko s pevnou železnou konštrukciou. Z veže kostola je nádherný výhľad na celú obec, ako aj na široké priľahlé okolie s mestom Žilina.Aby sme dokončili históriu kostola treba uviesť, že sa pod ním nachádza krypta. Okolo roku 1850 bola otvorená. Bolo tu nájdených niekoľko rakiev. Vchod do krypty bol pod chórom. Otvorená bola aj v roku 1955, ako to uvádzajú Zápisky Štefana Kotrbanca, kostolníka. V krypte sa našlo pochovaných viac osôb, medzi nimi žena narodená v roku 1711, pravdepodobne majiteľka pozemku. Pri prácach na novej dlažbe kostola bol vstup do krypty zabetónovaný.