Deň neprečítaných kníh - 31. august

Priznám sa, veľmi rád čítam a vždy mám doma rozčítané aspoň štyri knihy. Aj teraz, hoci som otcom na rodičovskej dovolenke a voľného času je popri výchove dvoch detí trochu pomenej. Niekedy padám večer do postele od únavy a na knižky v poličke sadá iba prach. Avšak najlepšou príležitosťou, kedy mám možnosť siahnuť po dajakej knihe, je práve čas oddychu a spánku malých. To býva najčastejšie popoludní pri ich poobednom odpočinku alebo počas neskorého večera, čo býva však už zriedkavejšie. Ale aj to sa možnože postupne zmení, keď budú deti samostatnejšie a trocha vyrastú.Minule som pri potulkách mestom zazrel na jednom z billboardov reklamný plagát, ktorý vyzýva ľudí zapojiť sa v posledný augustový deň do kampane istého internetového kníhkupectva. Akcia má názov Deň neprečítaných kníh. Podľa uskutočneného prieskumu vlastní každý Slovák 245 kníh, z ktorých viac ako štvrtinu nikdy neprečítal. Našťastie, v mojom prípade to neplatí. V zmienenom projekte kníhkupectva ide o oslavu čítania a jeho podporu medzi širokou verejnosťou. Snáď sa jedná o novú celonárodnú tradíciu, ktorá bola založená v minulom roku.Osobne sa rád zapojím do organizovaného podujatia a vytiahnem si z našej rodinnej knižnice nejakú ešte neprečítanú knihu. Nájde sa tam aj takáto. Väčšinu kníh sme si s manželkou kúpili sami, ale veľa máme aj darovaných. Najvzácnejšie exempláre sú darmi s venovaním, napríklad od kardinála Františka Tomáška, ktorého sme so spolužiakom viackrát navštívili počas teologických štúdií. Alebo od kardinála Jozefa Tomka, ktorý tesne pred a po nežnom prevrate často navštevoval bohoslovecký seminár v Bratislave. Ďalej od spisovateľa Šebastiána Laba, či básnika Svetloslava Veigla. Tiež sú to knižné dary od duchovných otcov, ktorí pôsobili v našej farnosti. Takisto aj knihy od mnohých priateľov a po starom otcovi, ktorý zachránil zopár vzácnych výtlačkov, keď po vojne komunisti likvidovali všetko, čo sa týkalo duchovného života. Do celulózky, kde pracoval, priviezli autami haldy literatúry určenej na zničenie, či recykláciu. Boli to jednak staré publikácie, ako i nové, ale veľmi nepohodlné nastolenému režimu z obdobia Slovenského štátu. Ničila sa slovenská história, ktorá názorovo nevyhovovala ďalšej totalitnej ideológii. Večná škoda! Vďaka nebojácnemu duchu starkého sa zlomok uchoval pre budúce generácie. Najstaršia kniha po ňom sa mi do rúk dostala iba nedávno od mojej tety. Bola venovaná starkému ako birmovnému synovi pána dekana Ľudovíta Blažeka a je z roku 1908.Dali by sa na tomto mieste pospomínať mnohé srdcu blízke knihy s duchovným bohatstvom a náplňou hlbokých právd. Ale ako sa kedysi vyjadrila moja manželka, darmo by sme mali ukrytú celú múdrosť sveta v knihách našej knižnice, ak by sme sa nesprávali podľa ich obsahu a nemali vzájomnú lásku. A zároveň v nej i k nej nevychovávali vlastné deti. Veď svet sám o sebe je veľká kniha, ale nemá význam pre toho, kto nevie z nej čítať. Priatelia, čítajte v tejto knihe a s otvorenými očami, či láskou vo vnútri srdca a objavujte stopy jej láskavého Tvorcu. On nám dáva každú myšlienku, múdrosť, vedomosť i poznanie. Lebo napokon samotná láska je myšlienka, ako vyznáva čajka Jonatan Livingston. To bude moja kniha spomedzi kníh ležiacich v policiach našej knižnice, ktorú si 31. augusta prečítam. Odo mňa to je iba taký malý návod na dobré čítanie. Dočítania!