Dvadsaťdva rokov od požehnanej revolúcie

Študentské revolučné hnutie v centre celospoločenského diania nás pobádalo prežívať udalosti zmeny politického režimu omnoho intenzívnejšie ako niekde inde na Slovensku. Dodnes doma uchovávam v súkromnom archíve dokumenty z tohto obdobia. Keď som si nedávno v nich zalistoval počas voľného víkendu, zrodila sa vo mne myšlienka, že si to nemôžem nechať iba pre seba a nepodeliť sa s čitateľmi. Nedalo mi nenapísať tieto riadky ako pamätnú spomienku na nežný prevrat - nielen politický pri zosadení diktatúry jednej strany, ale aj na ten v našich mysliach, keď sme boli donútení postupom času zbaviť sa strachu, naučiť sa žiť v slobode a nebáť sa vyjadriť aj svoj vlastný názor. Tiež ako určitú reminiscenciu, aby sme nezabudli, že takto sa u nás naozaj existovalo. A zároveň pre poučenie ďalším generáciám, ktoré to našťastie alebo vďaka Bohu na vlastnej koži neokúsili. Jednoducho a prinajmenšom aj preto, aby sme nikdy nezabudli na dlhé roky útlaku a potierania náboženského vierovyznania. Ponúkam možno pohľad z iného zorného uhla, ale tento článok zaiste nebude nezaujímavým čítaním, práve naopak má čím upútať pozornosť a ešte viac zaujať, lebo je z oblasti duchovného života a poodkrýva isté spoločenské dianie spoza múrov seminárneho prostredia a ovzdušia výchovy kňazského dorastu, kde hocikto nemá len tak príležitosť sa dostať. Pomery v tejto inštitúcii počas zlomového obdobia neboli vonkoncom jednoduché, atmosféra bola napätá a okolnosti s tým súvisiace faktograficky aspoň z časti objasním a ozrejmím. V hlavnom meste Slovenska sa prvé študentské demonštrácie začali už 16. novembra, teda deň pred brutálnym pražským zásahom bezpečnostných zložiek proti pokojne demonštrujúcim študentom. 19. novembra vznikla občianska iniciatíva Verejnosť proti násiliu. V tento deň sa mnohí vysokoškoláci a medzi nimi aj absolventi našej fakulty stretli na kultúrnom programe s názvom Hviezda tisícročia, ktorý bol venovaný slovenskému básnikovi a spisovateľovi Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. Hodnotné vystúpenie hercov ako Gustáv Valach, Michal Dočolomanský, Božidara Turzonovová, či Ida Rapaičová, malo nečakanú odozvu v dlhom potlesku postojačky. Ale ešte nečakanejšie bolo pokračovanie. Študenti v hľadisku začali spievať národnú pieseň Kto za pravdu horí a aj Slovensko moje, otčina moja. Pre zmenu sa dostalo aplauzu aj im zo strany účinkujúcich. Bol to nový začiatok duchovnej obrody v národe. Pokračovanie zajtra.