Keď máš nesmiernu chuť a je čo riešiť

Tá chuť sa nedá slovami opísať, taká bola náramná. Potreboval som čosi na dodanie energie po poludňajšom vybavovaní a obiehaní úradov, ale aj na zahnanie ozývajúceho sa pocitu hladu, veď od obeda som nič nevložil do úst. Kávomat ma poriadne nabudil, vhodil som niekoľko drobných mincí, stlačil nápoj s názvom čokoláda s pridaním tlačidla cukor naviac a chvíľu som čakal. V automate niečo zaprašťalo, akože mal vypadnúť plastový pohár. Ono aj vypadol, ale bol akosi zakliesnený a všetok obsah pohára tiekol kdesi pomimo. Nuž, chcel som nádobu napraviť, ale to už celý objem tekutiny odkvapkal do nenávratna. Vytiahol som pohárik a čuduj sa svete, bol prasknutý vo dvoje, teda z oboch strán od hora až nadol. Rozpleštil sa a pripomínal mi rozprestreté krídla holubice. Tak ako bola fuč celistvosť plastu, tak bolo v lufte aj vytúžené občerstvenie. Alebo vytečené niekde na zemi, či na podlahe automatického prístroja. A tak ako v pomyselnom pohári, tak zostalo prázdno aj v mojom žalúdku. A v mojej hlave zostala zafixovaná enormná túžba po niečom chutnom. Napadlo ma, čo teraz? Reklamovať službu, obetovať tie peniaze pre majiteľa a prevádzkovateľa automatu? Keďže ubehlo pár minút, radšej som išiel na zastávku čakať prichádzajúci dopravný prostriedok. S miernym pocitom sklamania. Ale koľkokrát zlyháme my ľudia, prečo by raz nemohol zlyhať i stroj, inokedy spoľahlivo fungujúci? Zrejme od tej zimy aj on zamrzol. Doma ma čakalo prekvapenie v podobe skvelého smotanového koláča, ktorý manželka stihla pripraviť za tú dobu, čo som bol preč. Nebola to síce tekutá čokoláda, ale bol to kus lásky mojej milovanej v sladkom dezerte. Stonásobne mi vynahradil stratenú chuť, a to ešte nie je ani Valentína.P.S. Mali ste aj vy podobnú skúsenosť s kávomatom?