Kríž = viera, kotva = nádej, srdce = láska

Ústredným motívom je tu kríž z mramorových kociek, v strede ktorého sa nachádza svätostánok. Na ňom je znázornený menší kríž v srdci alebo srdce na kríži. Podľa toho, kto sa ako na tento nádherný symbol pozerá. Niekomu sa tu môže javiť ako podstatný kríž a na ňom pribodnuté srdce. Pre niekoho môže do popredia vystupovať srdce, v ktorom sa ukrýva kríž. Pre nás kresťanov sú však tieto dva prvky rovnako dôležité. Nemocnica je predsa miestom, kde sa kríž so srdcom stretáva, kde si doslova podávajú ruky. Tak trochu mi to pripomína logo organizácie spolku červeného kríža. Mohol to byť zámer samého autora návrhu alebo je to zhoda okolností. Kríž sa tu, ľudovo povedané v špitáli, zračí v bolesti chorých, trpiacich, i zomierajúcich. Platia o nich slová sv. Pavla: „S Kristom som pribitý na kríž.“ O každom utrpením postihnutom by sa dalo povedať, že má svoje ľudské srdce pripútané na krucifix alebo že ten má hlboko vtlačený do srdca. A na tvárach príbuzných možno badať pomáhajúcu a utešujúcu lásku, i keď vo veľa prípadoch takmer bezmocnú. Príjemné správanie nemocničného personálu tiež dokáže túto bezradnosť trošku zmierniť. Utrápené srdce a bôľny kríž utrpenia sú dennodenne sprievodným javom našich zdravotníckych zariadení, ale sú aj doprevádzajúcim znakom Veľkej noci. Prebodnuté Kristovo srdce a Ježišova smrť na kríži majú pre nás hodnotu vykúpenia. V symbolike katolíkov kríž a srdce znázorňujú dve z troch božských čností, a to vieru a lásku. Treťou je nádej, ktorú vyjadruje kotva. Naše nemocnice v mestách sú akoby ich Golgotou. Teda miestom utrpenia, doslova až ukrižovania, každého prichádzajúceho návštevníka, ktorý si sem sám priniesol na svojich pleciach vlastný kríž. A v tomto psychickom rozpoložení by si mal človek uvedomiť opäť Pavlove slová: „Nechcem sa chváliť ničím iným iba krížom nášho Pána Ježiša Krista“. Aspoň sa to zdá byť v takomto duchu znesiteľnejšie. Na svojom vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu v jeho mystickom tele, ktorým je Cirkev (porov. Kol 1, 24). Utrpenie je jeden zo spôsobov, ktorými nás Boh vychováva a prispôsobuje svojmu charakteru myslenia. Je to jeho mystérium. Stredobodom žilinskej nemocnice, teda sťa by srdcom kríža, je kaplnka so živým eucharistickým Kristom, ktorý je tu neustále prítomný. Nájdite si trocha času, keď sa ocitnete v nemocničných priestoroch, zájsť sem a načerpať duchovnej sily do fyzických ťažkostí. Nechajte sa ním prežiariť, Kristus tu totižto víťazí nad našimi negatívnymi sklonmi. Potom s ľahšou zrejmosťou pochopíme, že kresťanstvo nikdy nereaguje na zlobu zlobou, lebo to má ďaleko od Kristovho ducha. My však dnes až príliš zapierame v sebe kresťanské zmýšľanie a postoje. Načim sa nám aj nad týmto javom v budúcnosti zamyslieť.