Kto je to kňaz?

K zamysleniu o tom, kto je kňaz, ma primäla dnešná milá udalosť, ktorá sa uskutočnila v susednej farnosti – vo Višňovom pri Žiline. Slávnostnú svätú omšu tu celebroval miestny diecézny biskup žilinský Tomáš Galis. Pozval sem svojich spolupracovníkov – jubilujúcich kňazov, bratov v kňazskej službe, aby spolu slávili liturgiu pri príležitosti či už životného alebo kňazského jubilea. Samotný otec biskup si pripomenul 35. výročie od vysviacky za kňaza. Ale stretnúť sme tu mohli aj ďalších jubilujúcich dušpastierov, ktorých poznáme z ich pastoračnej činnosti u nás alebo na blízkom okolí. Mňa len trošku mrzí, že som tu nestretol žiadneho zo spolužiakov, ktorí prijali sviatosť kňazstva práve pred dvadsiatimi rokmi. Milovaní, kto je teda vlastne kňaz? Kňaz je podľa vzoru Krista Boží služobník - človek, ktorý si nesie so sebou zvláštnosť osobnosti pre poslanie na duchovnom poli v spoločnosti. Nemá sa hodnotiť podľa toho, čo robí, ale podľa toho kto je a koho predstavuje. Je to druhý Kristus. Tým viac ho máme milovať, čím menej si to zaslúži. Máme mu pomáhať nie pre jeho zásluhy, ale podľa jeho potrieb. V dnešnej dobe často krát kňaz darmo káže, mnohí ho nepočúvajú. Nie však preto, že by nemal čo povedať tomuto svetu, ale preto, že ľudia už nepoznajú (nechcú poznať!?) hlas svojho pastiera (a v ňom Boží hlas Krista - dobrého Pastiera). Kňaz je človek, tak ako i my - podrobený rastu, vývoju, zápasiaci so slabosťami. Aj na ňom je vidieť následok dedičného hriechu, bremeno zaťaženia, vplyv bolesti a obmedzenia. Človek, niekedy azda menej nadaný ako tí, ku ktorým sa prihovára. Tiež žije v hrôzach hriechu, v príležitostiach k pádu, v nebezpečenstvách zlyhania, v nástrahách života ako všetci ostatní, ale takisto je človek - Kristom vykúpený. Božie povolanie dáva novú hodnotu jeho rozmeru ľudskosti - je Pánov pomazaný. Zo strany Boha ide o vyvolenie, zo strany človeka o približovanie sa k poslednému cieľu cez oslavu Boha, prinášanie ovocia a získavanie spásy. Veľa ráz je to zápas vlastného vnútra so sebou samým. Ako Kristus vstúpil do sveta hriechu, aby ho premohol a vykúpil ľudstvo z jeho otroctva, tak kňaz plný elánu vstupuje do každodenného života. Stretáva sa s ľudskou biedou, bolesťou, slabosťou, utrpením, sklamaním, opustenosťou, beznádejou i s hriechom. Vynaložené úsilie nikdy nie je úmerné dosiahnutým výsledkom. Napriek tomu má kňaz položiť svoje ruky, nohy, aj srdce na kríž svojich povinností až po vrchol lásky: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za priateľov“ (Jn 15, 13). „Dobrý pastier položí život za svoje ovce“ (Jn 10, 11). Opravdivý kňaz žije čoraz dôstojnejšie a zodpovedne povolaniu, ktorého sa mu dostalo. Boh zveruje ľudí jeho láske, zodpovednosti, starostlivosti, súcitu, porozumeniu a úcte. Najmä vtedy, keď ho potrebujú, aby dvíhal ich životy v zmysle Ježišových slov: „A ja až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32). Aby sa uskutočnilo jeho prianie: „A bude jedno stádo a jeden pastier“ (Jn 10, 16). Boh „nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“ (Ef 1, 9-10).Pre našu rodinu bolo stretnutie s otcom biskupom opäť zážitkom. Požehnal nás všetkých prítomných a pri sprievode zvlášť naše dve malé ratolesti, ktorým urobil krížik na čelo. Zastavil sa pri nás pred vstupom do kostola i po svätej omši pri odchode z chrámu. Tak prečo by sme sa netešili, keď nám Boh prostredníctvom svojich služobníkov a pastierov katolíckej Cirkvi (cez biskupa a kňazov) neustále žehná?