Aj vy ich máte plné zuby? Alebo sa nebodaj nevyskytujú vo vašej blízkosti, v zamestnaní, v okolí vašich známych, či v okruhu vašich záujmov? Len dajte pozor, navonok sú to najlepší priatelia, usmievajú sa vám do tváre a dokonale sa líškajú (faloš ako u líšky).Od začiatku roka sa o tom sám presvedčujem aj na vlastnej koži. Človek sa dozvie o sebe neskutočné veci, aj také, o ktorých sa ani nesníva. Toľko nezmyselných rečí sa už ku mne dostalo, že sa nestačím čudovať a diviť. Zostávam po nich stáť, ak si medzitým náhodou nesadnem, s rozpleštenými očami a rozškľabenými ústami. Zalomím rukami, zacvakne mi sánka. Až aké ešte táraniny si človek bude musieť o sebe vypočuť? Zničujúce slová, ktoré sú schopné vyrobiť toľko zla, spôsobiť človeku krivdu, morálnu ujmu, poškodiť mu na dobrej povesti, na mene a cti. Sú také silné, že majú moc zmanipulovať aj tvrdých, vraj „neovplyvniteľných“ chlapov. A kto sa vám ospravedlní, kto vás verejne očistí? Lebo tak to treba pri tomto druhu duševnej škody napraviť!Sem sa hodia slová istého nebohého pátra, ktorý chodil do našej farnosti zastupovať bývalého správcu. Ten, keď videl po sv. omši pred kostolom postávať babky demokratky (samozrejme, na robote nemali nič iné, iba obecné pretriasačky – kto, kedy, s kým, kde, ako, prečo, začo, načo?), zahriakol ich vystihujúcou frázou: „Tak čo, babky, chalupy už máte vyčistené, komíny povymetané?“ A viac nebolo treba nič povedať, po tetkách sa zľahla zem, už ich nebolo. Asi išli čistiť tie spomenuté komíny. Špinavé reči sa totižto perú ťažko.Človek nerád iným zveruje svoje pocity a najvnútornejšie city, ak ho niečo trápi, ak ho postihlo čosi navonok vyzerajúce ako nešťastie. S bolesťou sa delí horšie, ľahšie to býva v opačnom prípade, pri emóciách radosti. Našťastie, alebo chvalabohu, človek môže byť šťastný aj napriek týmto negatívnym okolnostiam. Lebo je nad nami niekto, kto riadi naše osudy a ma nás aj napriek podávaným zlomyseľným informáciám rád. On bdie nad našimi „láskami“. A hoci svet používa prefíkanú taktiku, rôzne zákulisné ťahy, predsa nás týmto počínaním vo vlastnom vnútri posilňuje. Zoceľuje nás, robí nás odolnými a imunitnými voči prejavom ľudskej slaboduchosti a úbohosti očierňovačov. Pre ich pomýlenie treba vyvolať dojem, že sme tam, kde nie sme, že chceme to, čo nechceme, že robíme to, čo nerobíme. Podľahnúť tlaku, prípadne povoľnosti, verejnej mienky nie je umením. Naopak je prejavom charakteru osobnosti zachovať si aj v takýchto komplikovaných podmienkach a nežičlivom prostredí svoju vlastnú tvár a nebáť sa dodržiavať svoje morálne zásady. Každý sa raz bude zodpovedať za svoje slová a činy, na každého raz dôjde. Veď Pán Boh nie je náhlivý, ale je pamätlivý. Na škodu veci je len to, že sa takto pomaly a nebadane spomedzi nás vytráca spolužitie kresťanskej lásky. Čím viac sa vzďaľujeme ideálom Kristovho ducha – spolucíteniu, súcitu s blížnymi, pokojamilovnosti, dobroprajnosti. A tieto pojmy sa nám čím ďalej v spoločenstve veriacich zdajú cudzie. Tak na toto konštatovanie snáď postačí citát z Písma: „Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.“ (Rimanom 12, 21)
Ľudská hlúposť je neobmedzená
Inšpirovala ma jedna kamarátka. Tak trochu do mňa kopla, síce nie tak ako sa kope do lopty, iba pomyselne, v prenesenom zmysle slova, aby ma naštartovala. Prosím, poraď, pomôž, ako ďalej bojovať s ľudskou zlobou, hlúposťou. Vo svojom zložitom životnom osude má nadelené do vienka veľa ľudského trápenia. Niekedy sa zdá, že ho je až nad ľudské sily, že je neunesiteľným balvanom a neznesiteľnou ťarchou. Jedno africké príslovie to vystihuje ozaj perfektne – nikto nevie a neverí, aké ťažké je bremeno, ktoré nenesie. Zvlášť, keď je ešte dobre okorenené rečami neprajných jazyčníc a závistlivých klebetníc, slovami plnými slizkého jedu. Závidia vám aj krivý nos medzi očami. Rečami ohováračskými a osočujúcimi. To znamená nepravdivými, ba až zveličujúcimi klamstvá. Keď sa o nich človek dozvie, tak pokoja na duši mu veru nepridajú. V tomto ohľade jej musím odpovedať, že ľudská hlúposť je neobmedzená, ťažko sa s ňou bojuje a nedá sa zničiť. A ľudská zloba nemá hraníc, nevieme, kde je až schopná zájsť. Tu nič nepomôže, tu treba zostať stáť iba v nemom úžase nad výplodmi fantázie klbka nactiutŕhačských jedovatých vreteníc.
