Marec - mesiac kníh, prečítajme jednu z nich

Miestna ľudová knižnica nebola však prvou knižnicou v obci. Už predtým existovala na miestnom národnom výbore akási agitačná knižnica, ktorá slúžila na propagáciu komunistického režimu. Tak si na ňu spomínajú niektorí doteraz žijúci starší pamätníci. Predpokladám, že v budove starej základnej školy tak isto fungovala nejaká školská knižnica. Tak ako je tomu i v súčasnosti v priestoroch školy. Na farskom úrade sa zas nachádza farská knižnica, z ktorej som mal možnosť preštudovať niektoré vzácne materiály a dokumenty.Ako malý chlapec som často navštevoval miestnu ľudovú knižnicu, či už to bolo v priestoroch terajšieho obecného úradu, alebo neskôr v priestoroch hasičskej zbrojnice a zdravotného strediska. Keď bol v rámci akcie Z postavený kultúrny dom (dokončený bol v roku 1985), knižnica sa presťahovala do jeho útrob. Je síce neveľká, útulná, ale v dnešnej dobe postačujúca. Smutne musím konštatovať, že čitateľov z roka na rok ubúda. Ale je to zrejme v dobe digitalizácie a internetu celosvetový trend. Od novembra 1995 som sa stal v poradí štvrtým knihovníkom rosinskej knižnice. Pretransformovala sa štatútom na obecnú knižnicu. V spomienkach sa vraciam k udalostiam nežného prevratu. Pamätám si, že v krátkom období po ňom sa aj v našej knižnici vyradzovali knihy, ktoré boli ideologicky zamerané, pre novú situáciu doby už obsahovo nevhodné. Chybnej politickej literatúry sa v regáloch knižnice, žiaľbohu, nachádzalo viac než dosť. Pripomínalo mi to trochu stredoveký hon na čarodejnice alebo nové cenzurovanie, ale na druhej strane vlastne ani nebolo iného východiska, veď sme boli počas totality kŕmení nezmyslami. A tých sme si v škole užili až-až. Načo to bolo niekomu ešte aj v knižnici? Aj tak to skoro nikto nečítal, alebo iba málokto siahol po takýchto knihách. Videl som to podľa výpožičiek, ktoré boli uvádzané na knižnom lístku každej knižky. Taktiež som si radšej zapožičal literatúru so športovou tematikou, trebárs ročenky o futbale a hokeji. Čo je dnes už akoby sci-fi žáner.Obecná knižnica v Rosine pripravila v rámci akcie Marec – mesiac knihy pre všetky deti podujatie s názvom Biblické čítanie (spoločné čítanie zaujímavých príbehov z Biblie), ktoré sa bude konať každý utorok od 15,30 do 16,30 hod. v kultúrnom dome. Deti si môžu so sebou priniesť svoju obľúbenú Bibliu (knihu Svätého písma). Zároveň sa deti môžu prihlásiť za čitateľov v našej obecnej knižnici za symbolický ročný poplatok 1 euro. V pozvánke na jednotlivé stretnutia uvádzam vlastný výrok: „Boh si nechal vydať iba jednu knihu, napriek tomu je najčítanejšia.“ Cieľom projektu je myšlienka uvedená na záver pozvánky: „Naučme deti čítať knihy. Keď nie iné, tak aspoň túto jednu - pre život najhodnotnejšiu!“Som veľmi zvedavý, koľko detí prejaví záujem o túto formu spoločenskej komunikácie. Veď aj kniha je priateľom človeka. Každá z nich má svoj vlastný osud. A každá jedna je aj nemým učiteľom pre náš život. Čítanie povznáša ducha, posilňuje, povzbudzuje, občerstvuje, oblažuje, keď je človek na dne. Každá dobrá kniha prináša do duše pokoj a je čítajúcemu na osoh. V tom je zmysel jej prečítania, že stojí za to opakovane ju zobrať do rúk a otvoriť. Keď už nie pre nič iné, tak aspoň pre dobrý pocit. O to predsa vždy ide, nájsť spoločníka na voľné chvíle, keď zvykneme byť sami. Tento zážitok s hodnotnou knihou doprajem každému zakúsiť.