Milovať nepriateľov pokoja? Náročná, ba až nesplniteľná úloha

Za všeličím sa naháňame a podľa nálady sa všelijako k druhým aj správame. Naše reakcie a postoje však podmieňujú a ovplyvňujú konanie iných, tých za hranicou našej osobnej zóny. Dnes ide o to, aké hodnoty v spoločnosti preferujeme, aké modely správania uprednostňujeme, akých ľudí si vážime. Či tichých, pokojamilovných a často anonymných svätcov našej doby alebo takzvaných hlučných, podráždených a vulgárnych pseudohrdinov, ktorí sa vyvyšujú na roveň samého Pána Boha. Či ľudí od prirodzenosti elementárne slušných, nekonfliktných alebo márnomyseľných ničiteľov pohody a harmónie chcejúcich iných ovládať, či manipulovať. Chráň nás Boh od nafúkaných bohorúhačov s patentom na rozum, neuznávajúcich postoje iných ľudí. „Veľká múdrosť je“, ako hovorí lekár a spisovateľ Pavol Strauss – „mať pokoj v sebe, ale najväčšia je - dať ho aj iným.“ Mali by sme sa snažiť žiť tak, ako vyznáva svätý František Asisský: „Pane, urob ma nástrojom Tvojho pokoja! Nech zasievam lásku tam, kde je nenávisť; odpustenie tam, kde je urážka; vieru tam, kde je pochybnosť; nádej tam, kde je zúfalstvo; svetlo tam, kde je tma a radosť tam, kde je smútok.“ Tvorcovia pokoja sa neboja žiadnej pravdy, nebránia sa oprávnenej kritike, rešpektujú slobodu názoru druhých, pomáhajú šíriť spravodlivosť, ochraňujú slabých, povzbudzujú bezradných. Vlastne je to celé o nás ľuďoch, ktorí si ctia hodnoty človečenstva. Teda ľudskosti, ktorej šťastie je naplnené dobrom voči sebe, svojej rodine, voči iným jedincom i spoločenstvu žijúcich. Ak budeme takto chápať naše poslanie tu na zemi, nemusíme sa potom vôbec obávať o svoju večnosť. Boh, ktorý riadi osudy tohto sveta, určite milo zhliadne na takéto správanie každého jedného človeka. Takisto na všetky jeho dobré úmysly, ktoré sú hnacím motorom jeho konania a celoživotného diela. K tomu nás povoláva na ceste zo života cez neodvratnú smrť do nebeskej slávy. Veď nakoniec, keď si toto všetko veľmi dobre uvedomíme, svet sa netočí okolo nejakého človeka, ale práve okolo svojho stredobodu – okolo Stvoriteľa vesmíru. „Napokon ani najdokonalejší sa sami neučia láske: aby sme mohli zvíťaziť nad vrtkavosťou ľudí, nad ich chybami a zvlášť nad ich hlúposťou, je potrebné pochopiť tajomstvo lásky, ktoré dnešný svet nepozná. Dokiaľ nenájdeme toto tajomstvo, zbytočne sa budeme usilovať zmeniť ľudské osudy.“ (Francois Mauriac) Istý malý svätec si žil dlhé roky šťastne a bohabojne. Až raz vo chvíli, keď sa chystal umývať riad, prišiel k nemu anjel smrti, že už je čas odísť. Svätec ukázal na kopu špinavého riadu a s pokorou prosil o pozhovenie. Tá istá príhoda sa udiala o rok neskôr, ale tento krát svätec plel kláštornú záhradu. Znovu poukázal na neodkladnú robotu. Presne o rok pracoval v nemocnici a ošetroval ťažko chorých. Práve keď podával hlt vody umierajúcemu, postavil sa anjel pred neho, bez slova ukázal na posteľ v izbe a zmizol. V noci sa cítil svätec veľmi unavený a starý. Všetkého mal už dosť a prial si umrieť. Keby teraz prišiel anjel a odprevadil ma do raja, napadlo ho. Ledva to domyslel, anjel sa zjavil pri jeho posteli a pokojne hovoril: „Prečo bedákaš, veď ty si predsa v raji už veľmi veľa rokov.“ Sv. Terézia z Lisieux napísala: „Svätosť je dispozícia srdca, ktorá nás robí pokornými a malými v Božom náručí, uvedomujúc si svoje slabosti a až smelo dôverujúc dobrote nášho Otca na nebesiach.“A svätý Augustín sa vyjadruje dosť drsno a tvrdo pre naše zmýšľanie a chápanie, lebo podľa neho: „Kto miluje pokoj, ten miluje aj nepriateľov pokoja.“ A to je výzva skutočne ťažká a náročná. Máme čo robiť a naprávať.