Namiesto dátumu narodenia zaznačiť deň počatia dieťaťa

Na dnešný deň je zo včerajška liturgicky prenesený sviatok Zvestovania Pána alebo inak povedané Zvestovanie Panne Márii. Týmto sviatkom si Cirkev pripomína deň počatia Ježiša Krista v lone Matky Božej. Dnes svätíme vtelenie Božieho Syna, ale aj slávne Božie materstvo Panny Márie. Presne o deväť mesiacov budeme sláviť Vianoce. Pánov anjel zvestoval jednoduchej izraelskej deve Márii, že sa stane matkou Vykupiteľa ľudstva a sveta. Syn Boží si dnes vzal na seba ľudskú podobu, vzal si telo z Márie Panny, ako to vyjadruje vyznanie viery. Celý priebeh udalosti nádherne opisuje evanjelista Lukáš vo svojom príbehu zvestovania. Spomína sa tu archanjel Gabriel, ktorého Boh poslal do galilejského mesta Nazaret k Panne, zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho Jozefovi. Po pozdrave jej hovorí, že je požehnaná medzi ženami, lebo našla milosť u Boha. Vyvolil si ju za matku svojho Syna – počneš a porodíš toho, ktorý bude kraľovať naveky a jeho kráľovstvu nebude konca. Mária sa druhýkrát zarazila, tak ako pri anjelovom pozdravení: „Zdravas, milostiplná, Pán s tebou!“ Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? „Duch svätý zostúpi na teba a sila Najvyššieho ťa zatieni.“ Mária odpovedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ V uvedenom okamihu nastalo zázračné vtelenie Božieho Syna. Uskutočnilo sa tajomstvo vtelenia, od ktorého závisí naše večné spasenie. Tu sa začalo dielo vykúpenia človeka z otroctva hriechov, spod večnej smrti a záhuby. Sv. Augustín poznamenáva, že v pozdrave archanjela Gabriela „Pán s tebou“ je viac ako len, že je s tebou – Pán je s tebou, aby bol prítomný v tvojom srdci, aby bol v tvojom tele, aby naplnil tvojho ducha, aby skutočne naplnil tvoje telo vtelením Syna. Mária je najpožehnanejšia žena zo všetkého ženského pokolenia, z celého ženského rodu, lebo sa stáva matkou Božieho Syna. Kedy inokedy, ak nie práve dnes ukážkovo platia slová žalmistu: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil!“? V našich končinách sa nezvykne oslavovať deň počatia. Môj názor je však taký, že by sme mali. Či nie je dôvodom na oslavu, keď dvaja ľudia splodia nový život? Zvlášť, keď po ňom túžia, keď napríklad veľmi dlho očakávajú tento moment. Aká to je radosť, keď vám manželka slávnostne oznámi, že nosí v sebe počatý plod, rozvíjajúce sa dieťa! Že je v požehnanom stave! Je to skutočne Božie požehnanie priviesť na tento svet dieťatko. A každé novonarodené je dôkazom, že Boh ešte nezanevrel na náš svet. Ja osobne by som každému prirátal k životu i obdobie, keď sa vyvíjal v lone matky, teda obdobie tehotenstva. Tých pomyselných deväť mesiacov, ktoré sme prežili pod jej srdcom. Zvlášť, keď nás tam znášala s láskou. A nie „trpela“. Samozrejme, tým nedonoseným alebo narodeným predčasne by sme prirátali menej. Viem, že nie vždy sa dá presne určiť dátum počatia. Priznám sa však, že ja mám v kalendári poznačený aj deň počatia našich dvoch detí. Je jasné, že to nemusí byť na sto percent presné, ale aspoň s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou. Myslím si, že sme to s manželkou celkom dobre odhadli, aj podľa ďalšieho priebehu ťarchavosti a tehotenskej knižky od lekára. Rád si pripomínam tieto príjemné chvíle a prežité skutočnosti práve v deň sviatku Zvestovania Pána. Veď láska nám darovala dva krásne malé „zázraky“, z ktorých sa deň čo deň tešíme. Hlavne vtedy, keď nám pred očami rastú ako z vody a robia obrovské detské pokroky. V láske a s láskou chceme napredovať s nimi, stále viac sa rozvíjať a vnášať život do ich krásneho detského sveta. Aby sme boli aj my požehnaní medzi ľuďmi a našli milosť u Boha, ktorého kráľovstvu nikdy nebude konca.