Nenaleťte predvianočným telefonickým ponukám a podomovým predajcom

Na sociálnych sieťach je však voľne dostupné. Agentúrna zamestnankyňa sa ma slušne spýtala, či mám trochu času na zodpovedanie piatich anketových otázok. Keďže som v odpovediach na uvedené dotazy nevidel žiaden zlý zámer, venoval som aktivistke pár minút. Vec som považoval za vybavenú a ukončenú. Aké však bolo moje prekvapenie včera, keď mi údajne z inej organizácie zavolali, že som úspešne absolvoval ich test a bol som vyžrebovaný spomedzi účastníkov ankety. Za odmenu dostanem antialergický paplón v hodnote niekoľko desiatok eur. Pravdupovediac, zíde sa nám doma, lebo sme malej dvojročnej dcérke plánovali kúpiť nový, nakoľko máme pre ňu iba malú perinku na zakrývanie. Akoby to v tej agentúre vedeli. Pánboh zaplať aj za to, keď to nič nestojí. Alebo aspoň malo by to stáť nula eur, len treba splniť jednu podmienku. Má k nám prísť istý díler, ktorý nám zadarmo predvedie robotický vysávač. Taká bola prvotná informácia. Alebo tak som tomu porozumel ja, to je presnejšie vyjadrené. Z našej strany si dokonca môžeme určiť termín, kedy má prísť, v ktorý deň, v ktorú hodinu. Navrhol som vyhovujúci termín. A teraz prišlo prekvapenie. Vraj nadiktujte mi vaše meno a adresu, koľko máte rokov a či ste zamestnaný. Myslel som si, že týmito údajmi firma disponuje, keď sa rozhodli ma kontaktovať. Pre toľkú námahu telefonujúcej a už po vzájomne dohodnutom dni stretnutia som tieto osobné údaje poskytol. Keď som uviedol, že momentálne som otec na materskej dovolenke, pani sa zháčila. A manželka pracuje? To bola nasledujúca otázka. Hovorím, že v súčasnosti nepracuje. Nastala odmlka, minútová pauza, zrazu bol hovor prerušený. Nevedel som, čo si mám myslieť. Ozvú sa opäť alebo neozvú? Tipujte! O chvíľu zvoní telefón a pani sa znova ozvala. Vraj v tom je háčik, lebo jeden z nás musí byť zamestnaný. Oponujem, že mi sme obaja s manželkou zamestnaní, ale v tejto dobe vlastne ani jeden „nepracujeme“. Teda ak rodičovské povinnosti pri malých deťoch nie sú v našej spoločnosti považované za prácu. Z druhej strany linky sa ozývalo, že je nutná porada so šéfom. Po ďalšej krátkej odmlke som si vypočul z úst panej stanovisko vedúceho pracovníka. Dobre teda, prídeme. Manželku som poprosil, aby do kalendára poznačila termín návštevy kolegu telefonujúcej z čistiacej firmy. Podotkla, že celý týždeň nebudeme po deťúrencoch upratovať a vysávať, aby sme na vlastné oči videli, čo ten výrobok z reklamnej kampane dokáže. Dnes som mal opäť telefonát z toho istého čísla. S tým rozdielom, že na linke bolo počuť hlas inej ženy, ale z rovnakej organizácie. A zas rovnaký scenár, tie isté otázky na začiatku hovoru, presne nalinkované, v ničom neodlíšiteľné. Len namiesto vysávača som vyrozumel akési čistiace prípravky. Teraz som zostal v pomykove sám. Prerušil som telefonujúcu, aby sa zbytočne nenamáhala, že včera som si všetko už raz vypočul. Zostala zarazená, ako je to možné. Zrejme ma zabudli vyčiarknuť z evidencie, zaznelo ospravedlňujúco. Zostáva nám čakať, čo nás ešte v tomto prípade čaká. Naplno sa začal čudný predvianočný lov na zákazníka, rôznymi spôsobmi šíriaci sa biznis predajcov a prečudesné praktiky pri ponúkaní všakovakých produktov. A vždy zaručene najlepších z obchodu. Nuž, biznis je biznis... Nezostáva už nič iné, len nenaletieť týmto telefonickým ponukám tovaru a potom aj ich podomovým predajcom.