Pápež Benedikt XVI. si zasluhuje náš veľký obdiv

Jeho odstúpenie je prejavom hlbokej sebareflexie a otvorenosti voči spoločnosti, hoci si môže vyslúžiť vlnu kritiky alebo môže byť vnímané ako znak slabosti. Opak je však pravdou. Po veľkom pápežovi blahoslavenom Jánovi Pavlovi II., ktorý niesol kríž utrpenia na Petrovom stolci až do konca, je toto gesto Benedikta XVI. taktiež výrečným a v dejinách Cirkvi ojedinelým svedectvom veľkosti človeka, ktoré nadlho zostane v pamäti veriacich ľudí a nezmazateľne sa zapíše do histórie. Človek, ktorý si v úctyhodnom veku (v apríli dovŕši 86. rok veku) uzná svoje limity, spôsobené viac vplyvom staroby ako choroby, si zaslúži náš obdiv. Je v tom kus charakteru racionálne zmýšľajúceho človeka, akým Benedikt XVI. skutočne je. Z tohto pohľadu šokujúca správa dostáva opodstatnenie a predstavuje novú dimenziu v kultúre spravovania Cirkvi, ktorá stojí na skale Petrovej. Kardinál Jozef Ratzinger bol po pápežovi Jánovi Pavlovi II. jeho najvhodnejším nástupcom, na čom sa konkláve kardinálov v roku 2005 zhodlo, lebo bol zástancom konzervatívneho smeru vo vývoji katolicizmu a predstaviteľom kontinuálnej názorovej jednoty ako jeho voľakedajší najbližší spolupracovník. A keď si uvedomíme, že vtedy mal Benedikt XVI. ako 265. zástupca Ježiša Krista na zemi už dosť vysoký vek (78 rokov), tak jeho zvolenie bolo práve z tohto dôvodu logické, že Cirkev potrebovala na krátke obdobie vodcu, ktorý upevní pápežov primát. Dnes sa táto voľba javí ako prorocká, a to vo svetle prínosu pre kresťanský svet. Dnešným zverejnením odstúpenia Benedikta XVI. 28. februára 2013 sa dáva priestor na možnosť zvolenia pápeža aj z iného kontinentu, lebo čas ako sa zdá dozrel. Modlime sa za teraz už dosluhujúceho Svätého Otca Benedikta XVI., ktorý sa chce po náročnej službe nástupcu apoštola Petra utiahnuť do kláštora klauzúrovaných rehoľných sestier. Takisto sa modlime za spoločenstvo kardinálov, ktoré bude voliť nového pápeža. Toho, ktorého čaká ťažká plavba v lodičke Kristovej po rozbúrenom mori na ceste do večného prístavu. Našťastie jej kormidlo stále drží v rukách samotný Kristus a nad hladinou mora sa stále vznáša Boží Duch. Ostatní dvaja pápeži sú toho jasným a presvedčivým dôkazom. Novú hlavu Katolíckej cirkvi preto očakávam s veľkou nádejou. Tohtoročné veľkonočné sviatky budeme teda sláviť zrejme už s novozvoleným Svätým Otcom.