Pol zimy je za nami

Tak, ako že sa z ukrutného židovského prenasledovateľa prvých kresťanov, pri ktorého nohách mali odložené šaty mučitelia priekopníka mučeníctva sv. Štefana, diakona prvotnej Cirkvi v Jeruzaleme, stal najhorlivejší apoštol, čo do fyzického šírenia Ježišovho evanjelia vo svete i čo do teologického učenia prostredníctvom svojich apoštolských listov. Tak sa zima v našich zemepisných šírkach mení na prijateľnejšiu, lebo slnko na obzore už stúpa a cez deň je už trochu viac cítiť silu jeho mohutnejúcich paprskov, teda lúčov. Veď nie nadarmo sa hovorí v ľudovej múdrosti: Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok ďalej, na Hromnice o hodinu viacej. Myslí sa tým pribúdajúceho svetla počas dňa. Je to pre nás pozitívna správa.Obrátenie Šavla na Pavla bolo mystickým zážitkom. Zmenou veľkého znalca Tóry, židovského vzdelanca, rabínskeho vykladača Písma, na jedného z najvýznamnejších šíriteľov kresťanstva, Kristovej blahozvesti, za ktorého napokon obetoval i svoj holý život. Dielo samého Učiteľa, s ktorým sa stretol pri Damasku, sa stalo jeho životným poslaním a nezvratným osudom. V otázke Božieho Syna: „Prečo ma prenasleduješ?“, spoznal prorockú výzvu Majstra byť jeho verným nasledovníkom. Prežil úžasné dobrodružstvo pri zakladaní cirkevných obcí, spoločenstiev veriacich, ktoré máme možnosť odhaliť v Písme. Kresťanstvo sa pre neho stalo zážitkom novosti ducha človeka, ktorého vznešenosť a hĺbku zveľaďoval. V jednom z listov píše, že sa stal pre všetkých všetkým. Bol vedený Božím Duchom a chcel naplniť Pánovu víziu, že mnohí od Východu i Západu, vyvolený národ i pohania, raz budú spolu stolovať v nebeskom kráľovstve v prítomnosti Abraháma, Izáka a Jakuba, praotcov Izraela. Učeník z Gamalielovej vysokej školy, pravý Žid, v ktorom nemalo byť ľsti. V nevinne mučených kresťanoch videl hrdinský postoj dôvery k Bohu, za ktorého boli ochotní obetovať vlastný život. Hýbalo to ním, tá ich istota a nebojácnosť zomrieť za Krista. Zarážala ho táto vnútorná duchovná sila. V čom tkvela, čím bola? Bola zmysluplnou obetou za získanie neba, večného života. Nevedel si predstaviť odpadlíctvo, nevernosť Zákonu. A predsa sa pýtal, kto sú títo kresťania a ich Mesiáš, ktorý mal zachrániť jeho národ z náboženskej a morálnej biedy? A preto sa pred Damaskom pri zrazení z koňa na zem pýta: „Kto si, Pane?“ A počuje nečakanú odpoveď: „ Som Ježiš, ktorého prenasleduješ!“ Tak, predsa, Zmŕtvychvstalý a pohoršenie kríža. Živý Kristus ho preniká nepochopiteľnou odpúšťajúcou láskou. Objíma ho pohľadom Božej lásky. Zjavil sa jemu, nepriateľovi. Nedokáže mu vzdorovať, ale nevyhnutnosť odpovede je na jeho slobodnom rozhodnutí prijať novú skutočnosť. Nakoniec vieme ako to celé skončí: „Beda by mi bolo, keby som nehlásal evanjelium!“ Milosť Božia ho zrazila na zem, ale vzápätí ho aj pozdvihla, aby sa stal apoštolom národov. Je to pre nás pozitívne posolstvo.