Rok viery začína - apoštolský list Porta fidei od Benedikta XVI.

Benedikt XVI. v deň vyhlásenia Roku viery uviedol, že poslaním Cirkvi, tak ako bolo aj Kristovým poslaním, je hovoriť o Bohu, pamätať na jeho suverénnosť a pripomínať všetkým ľuďom, osobitne kresťanom, čo stratili svoju vlastnú identitu, že Božie je právo na všetko to, čo mu patrí, a tým je i náš život. Práve kvôli tomu, aby sa dal nový impulz misionárskej úlohe celej Cirkvi vyviesť ľudí z púšte, v ktorej sa často nachádzajú, smerom k miestu života, priateľstvu s Kristom, ktorý nám dáva život v plnosti, oznámil Svätý Otec svoje rozhodnutie vyhlásiť v stanovenom termíne Rok viery ako moment vďačnosti a práce na stále plnšom obrátení sa k Bohu, pre posilnenie našej viery v neho a pre jeho radostné ohlasovanie človeku dnešnej doby.„Drahí bratia a sestry, vy ste tými protagonistami novej evanjelizácie, ktorú Cirkev prijala a vedie ďalej, hoci nie bez ťažkostí, ale s rovnakým entuziazmom ako mali prví kresťania“, vyjadril sa pápež. V apoštolskom liste Porta fidei (v slovenskom preklade Dvere viery) vyznáva, že od začiatku svojej služby vo funkcii Petrovho nástupcu pripomína potrebu znovu objaviť cestu viery, aby čoraz viac vychádzala najavo radosť a nové nadšenie zo stretnutia s Kristom.„Nezriedka sa stáva, že sa kresťania veľmi znepokojujú pre spoločenské, kultúrne a politické dôsledky svojho úsilia a pritom stále považujú vieru za samozrejmý predpoklad spoločného života. V skutočnosti však tento predpoklad už nezodpovedá realite, ba často je dokonca popieraný. Zatiaľ čo v minulosti bolo možné považovať kultúrny kontext za jednoliaty a naďalej odkazujúci na obsah viery a ňou inšpirované hodnoty, dnes sa vo veľkých oblastiach spoločnosti zdá, že z dôvodu hlbokej krízy viery, ktorá postihla mnohých ľudí, to už tak nie je“, píše sa v exhortácii.Ďalej sa uvádza, že nemôžeme pripustiť, aby soľ stratila svoju chuť a svetlo ostalo ukryté. Musíme znovu nájsť chuť sýtiť sa Božím slovom verne odovzdávaným Cirkvou a chlebom života – darmi ponúkanými na posilnenie všetkým tým, ktorí sú Ježišovými učeníkmi. Obnova Cirkvi sa deje aj prostredníctvom svedectva, ktoré ponúka život veriacich: kresťania sú povolaní svojím vlastným životom vo svete umožniť, aby zažiarilo slovo pravdy, ktoré nám zanechal Pán Ježiš. Z tohto pohľadu je Rok viery výzvou k opravdivému a novému obráteniu k Pánovi, jedinému Spasiteľovi sveta. V tajomstve jeho smrti a zmŕtvychvstania zjavil Boh v plnosti zachraňujúcu Lásku, ktorá volá všetkých ľudí k zmene života skrze odpustenie hriechov.Skrze vieru potom takýto nový život stvárňuje celú ľudskú existenciu podľa radikálnej novosti vzkriesenia. V miere, v akej sa človek dá slobodne k dispozícii, sa jeho myšlienky, pocity, zmýšľanie a správanie pomaly očisťujú a premieňajú na ceste, ktorá sa v tomto živote nikdy definitívne neskončí. Viera činná skrze lásku sa stáva novým kritériom myslenia a konania, ktoré mení celý život človeka. Kristova láska napĺňa naše srdcia a poháňa nás evanjelizovať. On nás – tak ako kedysi – vysiela na cesty sveta, aby sme s jeho evanjeliom oboznámili všetky národy zeme. Misijné úsilie veriacich, ktoré nikdy nesmie ochabnúť, čerpá silu a účinnosť z každodenného objavovania Kristovej lásky. Viera totiž rastie, keď sa prežíva ako skúsenosť prijatej lásky a keď sa odovzdáva ako skúsenosť milosti a radosti. Ona robí plodným, pretože rozširuje srdce nádejou a umožňuje vydávať účinné svedectvo. Veriaci sa totižto „vierou posilňujú“, ako napísal svätý Augustín. A o odovzdaní kréda (vyznania viery) svojím súčasníkom hovoril: „Vy ste ho teda prijali a ďalej odovzdali, no v mysli a v srdci ho musíte mať stále prítomné, musíte ho opakovať na vašich lôžkach, premýšľať o ňom na námestiach a nezabúdať naň pri jedle: a tiež keď vaše telo spí, musí v ňom vaše srdce bdieť“.Ohlasovanie a vyznanie viery zahŕňa aj verejné svedectvo a angažovanie sa. Kresťan si nikdy nesmie myslieť, že viera je len súkromnou záležitosťou. Viera je rozhodnutím byť s Pánom a žiť s ním. A toto „bytie s ním“ vedie k pochopeniu dôvodov, pre ktoré veríme. Viera práve preto, že je aktom slobodnej vôle, si vyžaduje aj spoločenskú zodpovednosť za to, čo veríme. Možno konštatovať, že poznanie obsahu viery je základom toho, aby sme s ním mohli súhlasiť, teda si naplno svojím rozumom i vôľou osvojiť, čo predkladá Cirkev. Poznanie viery uvádza do celku Bohom zjaveného tajomstva spásy. Daný súhlas zahŕňa aj to, že keď veríme, slobodne prijímame celé tajomstvo viery, pretože garantom jeho pravdivosti je sám Boh, ktorý sa zjavuje a umožňuje nám poznať jeho tajomstvo lásky.Bude rozhodujúce, aby sme počas Roku viery znovu prešli dejinami našej viery, ktoré svedčia o bezodnom tajomstve prelínania svätosti a hriechu, aby sme mohli zažiť milosrdenstvo Boha Otca, ktorý ide všetkým v ústrety. Z viery žijeme aj my: skrze živé poznanie Pána Ježiša, ktorý je prítomný v našom živote i v dejinách ľudstva. Rok viery bude tiež vhodnou príležitosťou na posilnenie svedectva lásky. Aby sme opätovali lásku, s ktorou sa nás Boh ujal. Práve viera nám umožňuje spoznávať Krista a jeho láska nás pobáda pomáhať zakaždým, keď sa On stane naším blížnym na ceste života. To, čo dnešný svet zvlášť potrebuje, je vierohodné svedectvo tých, ktorí sú – osvietení na duchu i v srdci Pánovým slovom – schopní otvárať srdcia i mysle mnohých, ktorí túžia po Bohu a pravom živote bez konca.V roku 1968 za pontifikátu Božieho služobníka Pavla VI. sa prežíval v Cirkvi podobný rok viery na pamiatku 1900. výročia mučeníckej smrti apoštolov Petra a Pavla, ktorí tak vydali definitívne svedectvo Kristovi, priamemu zakladateľovi ich prvotnej komunity veriacich. Bola to príležitosť na to, aby celá Cirkev „hodnoverne a úprimne vyznala tú istú vieru”. Pápež Pavol VI. si okrem toho želal, aby sa táto viera posilnila – „individuálne aj kolektívne, slobodne a vedome, vnútorne aj navonok, pokorne i úprimne”. Myslel si, že tak môže celá Cirkev znovu získať „pravé poznanie svojej viery, aby ju oživila, očistila, upevnila a vyznávala”.Kongregácia pre náuky viery v jednom komuniké pripomína, že „Rok viery má prispieť k novej konverzii k Pánovi Ježišovi a k znovuobjaveniu viery, aby všetci členovia Cirkvi boli dôveryhodnými a radostnými svedkami vzkrieseného Pána, schopnými priviesť mnohých ľudí k hľadaniu brány k viere“. Slová apoštola Petra vrhajú posledný lúč svetla na vieru: „Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší“ (1 Pt 1, 6 – 9).Poznámka: Spracované podľa apoštolského listu Benedikta XVI. Porta fidei.