Romantický výlet do Višňovskej doliny

Cestou sme pozorovali krásy stvorenia. Poviem vám úprimne bolo čo obdivovať. Naše dva malé zázraky si išli oči vyočiť. Pre ne bolo zaujímavé už to, že skončila asfaltka a prešli sme na cestu s kamienkami smerujúcu do lesa. Kamienky im nedali pokoja, malá si sem-tam na ne sadla a hrala sa. Čo stačí ku šťastiu malého drobca, obyčajné malé tvarované šutre. Slniečko hrialo a prekukovalo spomedzi ihličnatých stromov, ranná rosa uschýnala a vôňa smrekov i borovíc nám prenikala cez nos do pľúc. Rodinnú idylku nevyrušovali ani náhodní hubári, či turisti. Kúsok raja na zemi, ako málo nám stačí ku šťastiu – vyjsť za dedinu do podhoria a nadýchať sa čerstvého vzduchu. A to sa romantika iba začínala. Usadili sme sa pri zurčiacom potôčiku, pri vode naberajúcej objem a silu do nižšie tečúcej rieky. Pre malých som postavil dve malé plesá, ale tí mali radosť zo samotnej vody. A z toho, že sa mohli v nej máčať rukami. Syn však chcel vyskúšať ako je to mať vodu v topánke, tak do nej s obutými botaskami pre istotu stúpil. Na deke sa vyzul a sledoval, čo sa deje okolo. Ako mu veľký horský mravec behá po nožičke, ako poletujú mušky (priznám sa, pre mňa veľmi otravné a dotieravé), ako šumí vodička a praská drevo. Vtom začali popri nás preletovať motýle babôčky a malá sa pre zmenu zas uhíkala. Tešila sa, že si sadajú navôkol a lietajú. Najkrajším momentom však bolo, keď si dva naraz sadli na jej klobúčik, čo mala na hlave proti slnku. Začala vykríkať: „Bojím“, ale rukami ich akoby chcela chytiť. Potom si sadli dokonca malému na ucho a maminka všetko dokumentovala fotením do mobilu. Druhýkrát nesmiem zabudnúť pre takéto vzácne chvíle fotoaparát. Malý si povedal: „Oni nás ľúbia.“ Ale aj dodal: „Ocinko, prečo nás ľúbia?“ Povedal som mu, že sa im páčime a to stačilo. Obďaleč som nazbieral čerstvo dozreté červené maliny, to bola pochúťka. Boli lepšie ako opečená klobása.Tí naši malí objavovali krásy života prírody a nestačili sa čudovať. Iba my s manželkou sme sa nedivili, keď po nádherných zážitkoch obaja cestou domov zaspali. Malá dcérka v kočíku a ten náš malý výmyselník priamo na mojom chrbte, keď sa niesol na „koníku“. Ste krásne detičky naše, máme z vás radosť a nadovšetko vás ľúbime. Tak ako vás ľúbia aj tie mravčeky, motýliky, mušky, maliny... i starká, u ktorej sme sa medzitým zastavili na krátku pauzičku.