Do Brna sme sa vybrali už v piatok popoludní, aby sme v deň turnaja s pokojom stihli jeho začiatok. Na miestnej železničnej stanici nás čakalo vrelé privítanie skvelého človeka a priateľa Pepu Kaplana s jeho vodiacim psom Karlom. Nevidiaci to majú v spoločnosti veľmi ťažké a ich orientácia je často odkázaná na verného štvornohého pomocníka. Pepa nám dokázal, že tvorí s Karlom dokonalý tandem a v komplikovaných priestoroch nástupišťa sa znamenite pohybovali. Priznám sa, že sme im nestíhali, hoci sme tiež medzi sebou mali slabozrakých a nevidomých. Ďalším vlakom sme sa presunuli do neďalekého Adamova, kde Pepa s rodinou žije (zdatný „mazec“ v službe našiel svojmu pánovi miesto na sedenie, až tak sa dokáže socializovať pri výcviku). Pohostinnosť jeho manželky Věrči a roztomilosť ich dcérky Kristínky nás milo prekvapili. Sú to ľudia s veľkodušným srdcom. Na druhý deň ráno sme absolvovali presun z Adamova cez Brno do Chrlíc, kde nás už očakávali domáci usporiadatelia z družstva Tandemu Brno. Keďže sme mali ešte chvíľu času do začiatku zápolení, vybrali sme sa na tunajší farmársky trh o ulicu vedľa. Poprezerali sme si výrobky miestnych majstrov, remeselníkov, kutilov, či bylinkárov, korenárov, zručné práce postihnutých ľudí, aby sme čosi kúpili pre najdrahších, ktorí zostali bez nás opustení doma. Ochutnali sme kvalitné včelárske produkty, zjednali dobrú cenu za medovinu (snáď mali z nej naše polovičky radosť alebo uvidíme, čo to s nimi urobí, keď si ju vychutnáme pri nejakej rodinnej príležitosti, hádam im polahodí chuťou a rozveselí dušu) a ponáhľali sme sa späť do zariadenia pre seniorov.V pekne vybavenom prostredí sa práve začínali hrať na troch hracích tenisových stoloch zápasy jednotlivcov v šiestich skupinách po štyroch hráčov systémom každý s každým. Do následného play-off postupovali prví dvaja. V konkurencii hráčov a hráčok viacerých tímov z Prahy, Olomouca, Ostravy a usporiadateľského Brna sa napokon víťazom stal Žilinčan Dušan Milo a zároveň získal putovný pohár primátora mesta. V trojčlennej finálovej skupine mal ťažkých súperov – minuloročného víťaza Ľuboša Zajíca a silného Pavla Michelfeita z domáceho oddielu. Ich vzájomné zápasy boli až neskutočne vyrovnané, všetky sa skončili pomerom 2:1 a každý z hráčov získal po štyri body. Situácia bola napätá až do konca záverečného duelu, až do poslednej odohratej loptičky. Nakoniec sa muselo spočítavať celkové skóre, ktoré rozhodlo o jednu jedinú loptičku v prospech žilinského borca. Radosť z víťazstva bola nečakaná, ale o to spontánnejšia. Kto najmenej čakal prvenstvo, napokon v záverečnom účtovaní získal najviac – fantastický triumf. Ďalší z nášho klubu aplikovaného stolného tenisu Miroslav Husár bol v konečnom poradí na solídnom 8. mieste, Evka Kosíková na 15. a Ladislav Dubovan na 20. mieste. Za vzornú reprezentáciu nášho klubu, ale i mesta Žilina patrí týmto handicapovaným športovcom veľké srdečné poďakovanie. Takisto aj rozhodcom Helenke Šidlovej a Petrovi Ďuroškovi, ktorí sprevádzali uvedených hráčov na vydarenom podujatí a výborne zorganizovanom turnaji. Organizátori si za jeho perfektne zvládnutý a plynulý priebeh takisto zaslúžia jednotku. Úspešný deň sme zakončili malou oslavou v jednej útulnej moravskej „hospode“. V nedeľu naša výprava nabrala kurz smerom domov na Slovensko spolu aj s pohárom primátora mesta Brno.
Showdown - Žilinčan Dušan Milo získal putovný pohár primátora Brna
Vynikajúcim úspechom sa skončil výjazd žilinských showdownistov z mestského športového klubu aplikovaného stolného tenisu pre slabozrakých a nevidiacich športovcov do Brna. V ostatnú októbrovú sobotu sa tu MŠK Žilina B ako jediný klub zo Slovenska zúčastnil na silno obsadenom turnaji jednotlivcov. V meste na juhu Moravy nehrialo len príjemné jesenné slniečko a na toto obdobie výnimočne teplé počasie, ale aj výborné výkony prezentované všetkými hráčmi. Pridali sa k pohodovému obrazu prírody a v priestoroch ústavu sociálnej starostlivosti mestskej časti Chrlice chceli vlastnou hrou očariť. Ani oni sa nechceli dať zahanbiť a vo veľmi priateľskej atmosfére potešili oko prítomného diváka. Pri nadšenej a srdnatej hre rozohriali nielen svoje bojujúce telo (niekedy až do vyčerpania síl, tak že kvapky potu dopadali na hrací stôl), ale i rozhodcov a sekundantov. A tak to má na perfektne zorganizovanom podujatí vyzerať.
