Slamený vdovec alebo päť dní bez maminky

Pomaly štvorročný syn si s ňou veľmi dobre rozumie a rád sa so starkou rozpráva. Nazvala ho takým podareným rozprávačom. A jedná s ním ako keby bol už dospelý, ako s rovnocenným partnerom. „Petrík, zasvieť mi svetlo, podaj mi nožnice, vyber mlieko, dones mi okuliare, poprac periny," atď. Vnúčik sa aj snaží, ale na vypínač ešte nedočiahne, nožnice sú vysoko v zásuvke, chladničku ledva otvorí, tašku nerozopne a paplóny sú ťažké. A tak spolu komunikujú, čo dokáže a čo ešte nezvládne. Ale obaja sú poriadni výmyselníci v spoločnom dialógu. Ťažšie to je s dvojročnou Terezkou, ktorej skomoleným slovíčkam stará mama nerozumie. Ale za tých pár dní sa niečomu podučila, ba dokonca jej v niektorých okamihoch porozumela skôr ako tatino. Obával som sa toho ako zvládneme bez maminky tých zopár nocí, lebo dcérka je na ňu počas spánku naučená. No i to sme zvládli s veľkou pomocou synátora, ktorý mi pomáhal ju uspávať. Tichučko pri nás ležal, lebo vedel, že potom pôjdeme ešte pozerať rozprávky. A Terezke bolo jedno, či drží za ušká alebo nos ocka alebo mamku. Clivota doľahla viac na mňa ako na ratolesti. Keď bol Peťko v škôlke, vtedy sa dalo aj s malinkou vydržať, lebo keď je sama, tak je poslušnejšia. Cez víkend som mal plné ruky práce s drobcami. Od raňajok až po večerné uspávanie. A malá si zmyslela niekedy aj uprostred noci sledovať televízor. Cez deň sa sem-tam pekne prehrali, horšie bolo, keď si začali jeden druhému brať hračky. To bolo hádok a kriku. No, a potom v detskej izbičke zanechaná spúšť. Upratovanie hračiek na pol hodinu. Včera som zobral detičky vonku na sniežik. Ujo sused postavil iglu, to bolo radosti. A zvrchu to stále sypalo. Za chvíľku sme boli celí mokrí. Ale aspoň sa trošku vyšantili. Doma nás čakala starká s teplým čajom a aj jesť nám chutilo lepšie. Večer sme sa okúpali a myslel som si, že rýchlo zaspíme. Opak bol pravdou, akosi sa im nechcelo spať. Napokon najhoršie bolo dnešné ráno. Syna som vychystal do škôlky, ale dcérka robila cirkus. Spustila usedavý plač, lebo vedela, že idem s ním preč. A začala volať a kričať na maminku. Ale tá nechodila. Keď som sa vrátil, zobral som si ju na ruky a pritúlil. Upokojilo ju to a teraz sa sama pekne hrá a vypráva si svojím jazykom, detskou rečou. A ja sa teraz najviac teším na príchod manželky, ktorá sa má dnes vrátiť z nemocničného pobytu domov. Mám ju rád a veľmi nám doma chýbala. Už viem ako to je byť doma bez ženskej ruky. Chýbala tu polovička spoločného srdca nášho domova.Milé ženy, drahé matky, vyjadrujem vám veľkú poklonu a vďaku za to, čo robíte. Starať sa o malé deti nie je vôbec jednoduché. Počas týchto uplynulých piatich dní som to zistil na vlastnej koži. Materstvo je krásne a vznešené poslanie, ale aj rodičovstvo je nádherné. Mám nesmiernu radosť z mojich detí, ktoré napĺňajú môj život zmyslom. Sú mojím živým pokladom a životným šťastím. Spolu s ich maminkou.