Svätý Andrej Svorad a svätý Benedikt, pustovníci

Starší z dvojice Svorad pochádzal z Poľska a narodil sa okolo roku 980. Podľa Maurovej legendy prišiel na naše územie v roku 1022, presnejšie do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore v Nitre. Dostal rehoľné meno Andrej. Po čase sa utiahol do ústrania a viedol osamote život pustovníka v zmysle hesla opátstva – Ora et labora! (Modli sa a pracuj!) Pustovňu mal v jaskyni na Skalke pri Trenčíne. Počas dňa klčoval les a rúbal drevo, v noci sa modlil. Za príbytok si zvolil dutý kmeň stromu, do ktorého zvonku nabil klince, aby nezaspal. Neustále sa postil a spieval žalmy. V dobe štyridsaťdňového pôstu vyfasoval od svojho opáta štyridsať orechov, iba o ktorých strávil tento dlhý posvätný čas. Po jeho smrti našli v jeho tele hlboko zarytý povraz, ktorý mu spôsoboval bolesť. Bol to prejav jeho umŕtvovania a kajúcnosti. Zomrel asi v roku 1034. Učeníkom, žiakom, i duchovným synom Andreja Svorada bol Benedikt, najpravdepodobnejšie pôvodom Slovák. Žil takisto ako jeho učiteľ na Skalke. Ostal tu aj po jeho smrti a nasťahoval sa do dutého príbytku predchodcu, kde rovnako viedol prísny asketický život. Po troch rokoch (teda asi v roku 1037) ho tu napadli zbojníci, mysliac si, že vlastní nejaký poklad, ktorý skrýva v jaskyni. Zviazali ho a zo skaly zhodili do Váhu. Po roku objavili ľudia jeho telo, ktoré bolo vo vode. Videli totižto nad týmto miestom často krúžiť orla. Nájdené mŕtve telo bolo neporušené, akoby zomrel iba krátko predtým. Biskup Maurus uvádza, že obaja zbožní mnísi sú pochovaní v Nitre na hrade. Dnes a zajtra sa koná na Skalke pri Trenčíne púť ku cti oboch svätých benediktínov. Ako sa spieva v nábožnej piesni z Jednotného katolíckeho spevníka: „Na Skalku my putujeme, času neľutujeme, Boha v svätých oslavujme, patrónov zvelebujme. Benedikta, pustovníka, rehoľníka, Andreja, každý Slovák zvelebuje, z duše sa im raduje!“