Svatý Hostýn a Svatý Kopeček - farská púť

Po prechode štátnych hraníc s Českou republikou sme akoby vstúpili do iného sveta. Naše oči sa mohli pokochať nádherne zarodenými úrodnými poľami s dozretými klasmi žita, niekde sa už začala žatva. Na iných plochách bola v úhľadne rovných riadkoch pestovaná kukurica, inde slnečnica, či repa. Okolité stromy boli bohato obsypané ovocím, hory a lesy takisto vyznievali na pohľad vznešene. Takto vyzerá „krásna země česká“. Žiaľbohu, na slovenskej zemi polia sú neobrobené (aspoň teda tam, kde žijeme a kade sme prechádzali) a na ich plochách sa rozprestierajú výrobné haly, logistické centrá. Alebo hektáre zaburinených pozemkov. Hlavne, že máme priemysel v podobe výroby automobilov. Ale z nich sa nenajeme. Žalostné sú aj stavy našich dedinských hôr (Dubie, Brezník, Vlčín), ktoré sú doslova vydrancované. Takmer ako holoruby, a to pre zištnosť niektorých ľudí alebo pre výstavbu diaľničného úseku Višňové – Dubná skala. Na pravé poludnie sme dorazili na Svatý Hostýn, kde sme sa po mnohých schodoch premiestnili od parkoviska k mariánskej bazilike minor (menšej). Vítal nás hlahol zvonov, ako sme sa dozvedeli, tak úplne nových, na ktoré sa vyzberali samotní pútnici (osem zvonov stálo osem miliónov českých korún). Počas vysokoškolských štúdií som navštívil toto pútnické miesto so spolužiakmi bohoslovcami. Križujú sa tu tri rôzne zastavenia krížových ciest, jednou z nich sme sa s manželkou prešli pred pobožnosťou loretánskych litánií s eucharistickým požehnaním. Z eucharistie nám treba načerpať sviežosť do každodenných povinností a starostí, silu do bežného a všedného života. Potom nasledovala slovenská svätá omša, ktorú celebroval náš duchovný otec Stanislav Vnuk. Bohoslužba slova sa brala už zo sedemnástej nedele cezročného obdobia. Príznačné bolo, že prvé čítanie hovorilo o päťdesiatich spravodlivých, o ktorých Abrahám vyjednával s Bohom. Druhé čítanie rozprávalo o odpustení hriechov, o tom, že Boh nás oživil s Kristom, ktorý zotrel náš dlžobný úpis a úplne ho odstránil pribitím na kríž. A evanjelium mi do písmena pripomenulo realitu domáceho rodinného života. Ak má moje dieťa večer vyruší v posteli a povie, že si prosí čistú vodu, ochotne vstanem a podám mu pohár vodičky, lebo ho mám rád (hoci sa niekedy stane, že ma to i poriadne nahnevá, ale pre jeho neodbytnosť napokon jeho prosbe neodolám, aj keď pôvodná vzájomná dohoda znela celkom inak). Alebo je to moja slabosť na naše ratolesti. Ak teda syn prosí od otca rybu, vari mu dá hada? Alebo ak prosí o vajce, podá mu namiesto neho škorpióna? Keď teda my, hoci sme zlí, dokážeme dávať deťom dobré dary, o čo skôr dá nebeský Otec tým, čo ho prosia. „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám“, to je zásadné ponaučenie z úryvku Lukášovho evanjelia. Máme byť vytrvalí v modlitbe, aby sme boli naplnení vnútornou radosťou. Lebo raj je tam, kde sa modlia alebo presnejšie: raj je v tých, ktorí sa modlia, ako uviedol náš pán farár.Mariánska svätyňa, ktorá je najvyššie položeným chrámom na Morave, bola postavená v prvej polovici 18. storočia na znak vďaky za záchranu miestneho obyvateľstva pred vpádom Tatárov, keď Panna Mária bleskami zapálila stanovište utláčateľov, ktorí napokon upustili od nájazdu. V interiéri chrámu je reliéf zachytávajúci zmienenú udalosť a milostivý obraz Matky Božej. Na priečelí chrámu je výrečná prosba k patrónke Moravy: „Zostaň Matkou svojmu ľudu“.Púť v roku viery býva spojená s plnomocnými odpustkami. Na veľkej ceduli je tu v preklade napísané: „Ak konáte dlhší pútny zájazd, zvlášť v nedeľu, máte vždy v programe svätú omšu? Najkrajším darčekom z púte bude tvoje vlastné srdce bohaté na sviatostnú milosť“. V areáli svatohostýnskej baziliky sa okrem iného nachádzajú sochy niektorých svätcov, vodná kaplnka s čerstvou chladnou vodou, veterný mlyn, kaplnka lasalettskej Panny Márie, cintorín, rotunda, stánky s náboženskými predmetmi, suvenírmi, či občerstvením. Pod sochou svätého Antona je vytesaný nápis: „Pútniku, postoj a pohliadni v obdive, počuj sám slovo Božie pri Matke divov (zázrakov)!“ Zazreli sme tu mimoriadny úkaz, v našich končinách zrejme ojedinelý, v krojoch oblečených mládencov, ktorí niesli milostivú sošku v procesii zbožného ľudu. Nasledujúcou zastávkou bol ďalší z moravských kopcov, na ktorom je vystavaný kostol. Takisto sa jedná o mariánsku baziliku minor – Svatý Kopeček pri Olomouci, ktorú navštívil aj blahoslavený pápež Ján Pavol II. v roku 1995. Pri vchode do posvätného priestoru víta návštevníkov kameň s nápisom, že vstupujete na miesto ticha, do oázy pokoja. V skutočnosti aj naša návšteva uvedeného chrámu bola chvíľou tichej adorácie. Z majestátneho kostola prúdil nielen úžasný jas svetla, ale aj oblažujúci závan studeného vzduchu na pútnikov umorených vonkajšou horúčavou. Môj obdiv patril hlavne vyše sedemdesiat a osemdesiat ročným starenkám. Chrám bol postavený pričinením obchodníka Jana Andrýska, ktorý dal takýto sľub Panne Márii, ak príde k majetku a zbohatne. Ponajprv sa nemal k činu, ale po upozornení v sne sa napokon odhodlal vystavať kaplnku na vyvýšenom mieste, ktoré bolo v okolí najviac osvietené svetelnou žiarou (Svatá Hora). Pôvodnú kaplnku postavil v prvej polovici 17. storočia, až neskôr vybudovali súčasnú svätyňu s kláštorom.Keď nasledujem teba, Mária, neblúdim, keď na teba myslím, nemýlim sa,keď ma podopieraš, nepadám,keď ma chrániš, nebojím sa ničoho,keď ma vedieš, neunavím sa,keď mi vyprosíš u Ježiša milosť, iste dosiahnem večný cieľ.