Sviatok Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa

Reverend použil na jej prekrytie nádherný veľký obrus z bielej čipky a vyšívaný zlatou niťou, ktorý lacno kúpil na predvianočnej benefičnej aukcii. Na Štedrý deň stretol na autobusovej zastávke neznámu ženu, ktorú v studenom vetre klátila zima. Pozval ju do kostola, kde síce bolo chladno, ale predsa len teplejšie ako v nečase na vonku. Žena spoznala svoj slávnostný obrus. Manžel jej ho dal vyrobiť na objednávku v Bruseli. Bol na ňom vyšitý aj jej monogram. Za vojny sa rozhodli opustiť krajinu, konkrétne Viedeň, keďže nesúhlasili s nacistickým režimom. Odišla do Švajčiarska a manžel mal prísť za ňou. Odvtedy ho však už nikdy nevidela, údajne zahynul v koncentračnom tábore. Žena teraz zháňala prácu ako vojnová utečenka. Obrus nechala v chráme a odcestovala autobusom. Po polnočnej bohoslužbe reverenda zastavil starší muž, ktorý mu oznámil, že presne taký istý obrus, aký visí pri oltári a pláta dieru v stene stavby chrámu, mala jeho manželka vo Viedni. Prestierala ho len vtedy, keď mali vzácnych hostí a vo sviatky. S povzdychom dodal, že manželka zrejme pri úteku z vlasti pred zúriacou vojnou zahynula. Reverend zostal stáť zarazený a ako obarený. Neveril vlastným ušiam. Bol to pre neho šok, veď dopoludnia sa stretol s jeho ženou. Mužovi vyrozprával príhodu s ňou a potešil ho, že mu manželka žije. Spojili sa s rodinou, kde bola žena na pohovore kvôli zamestnaniu a vyhľadali ju. V deň Božieho narodenia sa po mnohých rokoch odlúčenia manželia znovu stretli a našli jeden druhého. Dnes na sviatok Svätej rodiny mi prišlo príhodné podeliť sa s vami o tento zaujímavý príbeh z vojnových čias. Osud tejto rodiny mi pripadal až neuveriteľný, ale uvádza sa ako skutočný. Aj životný príbeh Božej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa – je dojímavý. Ježiš prišiel na svet, ale svet ho neprijal. Ale tmy ho nepohltili, hoci ho ľudia nepochopili. Ježiš však prijal i toto ľudské neprijatie. Ľudia dobrej vôle, teda tí, v ktorých má Boh zaľúbenie, mu pripravili miesto. V ich srdciach si utvoril chrám. Ak Krista neprijímame a zostávame vedome v tme, tak si sami sebe ubližujeme. Ten, kto opustí Boha, ten opúšťa seba. Boh však na druhej strane neopúšťa, On nám odpúšťa naše previnenia, naše viny a nevernosti. Mať rád samého seba znamená mať rád Boha a mať rád aj svojich blížnych. Svoju rodinu, svoju manželku, svoje deti, svojich rodičov. V tom je význam a podstata dnešného sviatku. Patrí tam aj príkaz lásky k nepriateľom, milovať aj neprajníkov. Viem, je to ťažká a náročná úloha, no nie nesplniteľná. Lebo aj Kristus nás miloval až do krajnosti. A toto je krajnosť najkrajnejšia.