Tajomstvo viery, ktoré na nás pôsobí, nás posúva niekam vyššie, kam všetci smerujeme. Do nebeskej vlasti. „Pretože máme vznešeného Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania. Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale máme Veľkňaza, podobne pokúšaného vo všetkom, ale bez hriechu. Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas“ (list sv. Pavla Hebrejom). Kristus raz a navždy premohol smrť. Smrť nad ním už nepanuje, ani nad nami nebude raz mať moc, keď prejdeme na druhý breh do večnosti.Tak ako pšeničné zrno musí odumrieť, aby prinieslo úrodu, tak Kristus zomrel, aby všetkým daroval ovocie vykúpenia – večnú spásu, večný život v Božom kráľovstve. Lebo táto veľkonočná nádej je omnoho zmysluplnejšia ako úplný zánik. Ako napísal veľký francúzsky spisovateľ Victor Hugo: „Oveľa ťažšie je neveriť ako veriť.“ Kresťanstvo vychádza z monoteistického židovstva. Židia sa pýšili ako pravoverný a vyvolený národ. Avšak neprijali Mesiáša. Ježiš v podobenstve o boháčovi a Lazárovi naráža na ich tvrdošijnosť a naznačuje ich budúci postoj. Boháč bol po smrti zatratený a prosil praotca Abraháma, aby niekoho poslal k jeho príbuzným, aby uverili v posmrtný život. Abrahám mu povedal: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.“ Ale boháč vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ On mu odpovedal: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal“ (Lk 16, 29 – 31). Zamyslime sa a položme si filozofickú otázku: Aký dôvod ohlasovania zmŕtvychvstania mali apoštoli, keď bol ich Majster potupne ukrižovaný? Veď pri zajatí Krista sa všetci zo strachu rozutekali, krvi by sa v nich nikto nedorezal. Prvý z apoštolov Peter ho ihneď po spomínanej udalosti trikrát zapiera. Prečo by potom ostatní riskovali svoje životy a nezmyselne, povedzme si na rovinu - proti zdravému rozumu, išli s kožou na trh, keď Ježiš skončil na kríži? Neboli takí hlúpi, žeby nevedeli, že ich čaká rovnaký osud. Vedeli si ešte spočítať, že dva plus dva sú štyri. Je len logické, že Židia by podobne s nimi naložili. Čo by to boli za blázni, takto hazardovať so životom, o ktorý sa tak urputne báli? A ísť dobrovoľne na popravu, na istú smrť?Existuje tu len jedno vysvetlenie. Naozaj museli zažiť skúsenosť so vzkrieseným Kristom. Ináč je dôvod ich konania absurdný. Proti múru ísť hlavou je nebezpečné, dokonca životu nebezpečné. Kto z nás by to v ich situácii urobil? Prečo si kaziť život? V najlepšom prípade by boli ako buriči a poburovači ľudu uväznení, aby nemohli šíriť protižidovské bludy. Zákon poznali veľmi dobre, veď mali najlepšieho Učiteľa. Kde odrazu nabrali toľko odvahy a rozhodli sa pôsobiť proti židovskému náboženstvu? Ísť proti zákonu a obradným zvyklostiam? Zmŕtvychvstalý im dal pri vzájomnom stretnutí neochvejnú silu, novú kvalitu viery, nový zmysel života. Iste by každý z nás chcel zažiť takéto stretnutie s Pánom. Aby sme boli tak presvedčení, tak zapálení za Božie veci, ako „premenení“ apoštoli. Niekto môže namietať, prečo sa Ježiš nezjavil po vzkriesení úhlavným nepriateľom. Odpoveď tkvie už v hore uvedenom podobenstve o boháčovi. Azda by sa Kajfáš, Pilát, alebo ktokoľvek z predstaviteľov vládnej moci, išiel historicky znemožniť? Veď Ježiš si na túto historickú úlohu šírenia evanjelia vybral svedkov vopred určených Bohom. Hoci tí ho opustili v osudovej chvíli, ale kto by sa viac hodil pre tak náročné poslanie? Komu inému by zveril oznamovanie blahozvesti, ak nie jeho najbližším spolupracovníkom? Boli to práve apoštoli, ktorým dôveroval a pripravoval ich na ohlasovanie učenia lásky až po obetu vlastného života. Tej lásky, ktorá je večná a ktorá skutočná je večnosťou sama. Ako by to vyzeralo, keby si vybral niekoho iného? Vy by ste sa na ich mieste neurazili? Keby na vás najlepší priateľ zabudol? Nebojte sa, ani ja som na vás, priatelia moji, nezabudol s veľkonočným pozdravom. Zvolil som si takúto formu prostredníctvom blogerských príspevkov. Prajem vám hojnosť milostí od vzkrieseného Krista, ktorý je alfou i omegou, počiatkom i koncom, Pánom času i večnosti, života i smrti. Veľkolepé slávenie dnešnej večernej vigílie Veľkej noci svojím duchovným obsahom a spásonosným významom naplnilo moju dušu radosťou zo zmŕtvychvstania Pána. Nech On sám naplní aj vaše životy hlbokou vierou, pevnou nádejou a nadovšetko úprimnou vzájomnou láskou.Nebo a zem sa tešia z Tvojho zmŕtvychvstania, Kriste, aleluja!
Veľkonočná nedeľa - najväčší kresťanský sviatok
Kresťania na Veľkú noc oslavujú najväčšiu a najvýznamnejšiu udalosť v dejinách spásy – vzkriesenie, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľkonočná viera, ktorá vyrástla a neustále vyrastá z víťazstva Spasiteľa nad smrťou je základným pilierom kresťanského náboženstva. Je to fundament, bez ktorého by sa katolícka Cirkev potácala iba ako loďka na rozbúrenom mori. A hoci sem-tam lavíruje, tento pevný a oporný bod vierovyznania ju drží nad hladinou už dvetisíc rokov. Mnohí sa snažili rozkolísať ju až tak, aby sa prevrhla, prevrátila a načisto stroskotala. Či už to boli vonkajší odporcovia, všelijakí nepriatelia, neveriaci, ateisti, ale možno niekedy i z vlastného stredu, či zvnútra. Lodička Kristova tu však stále je a v zápase stáročí odoláva. Obstála v mnohých nástrahách a protivenstvách a je len na nás, či pretrvá i naďalej. Záleží, či dokážeme byť opravdivými svedkami evanjelia v modernej dobe, či budeme žiť podľa učenia a morálnych zásad nášho osláveného Vykupiteľa a vzkrieseného Pána.
