A to z dôvodu, že je náš Otec, my sme jeho ľud a ovce z jeho stáda, ako píše žalmista. Zároveň sa právom so žalmistom pýtame: „Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil za vládcu nad dielami tvojich rúk.“ Boh nám dal obrovské výsady, ktoré si ani poriadne neuvedomujeme. Ani si ich nevážime. Alebo sa tvárime pochybovačne a kladieme ďalšie otázky: „Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa.“ Na inom mieste kráľ Dávid píše: „Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, čo z úprimného srdca pravdu hovorí, čo nepodvádza svojím jazykom, nekrivdí svojmu blížnemu, ani ho nepotupuje.“ Spomeniem ešte jeden starozákonný text: „Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí?“ Bázňou nás napĺňajú uvedené myšlienky (pre porovnanie pozri Knihu žalmov).Teraz na Vianoce máme príležitosť zamyslieť sa nad tajomstvom vtelenia a vykúpenia. Aký úžasný je Boh, ktorý zostupuje k nám v najkrajšom ľudskom prestrojení – v podobe bezbranného a nevinného stvorenia, v podobe malého Jezuliatka. Veď kedyže človek zažíva najúprimnejšiu radosť, ak nie pri zrode nového života? Aby sme mu mohli poslúžiť a preukázať najvznešenejšie city, lebo je bytostne odkázané na našu pomoc a starostlivosť, inak by neprežilo. Úspechy zo školy, z dosiahnutia titulov, z kariérneho postupu v zamestnaní sú proti tomu slabou útechou. A takto porovnateľne nám Boh pri vtelení odovzdáva svojho Syna. Vydáva ho úplne do našej moci, aby sme sa postarali o nebeský dar. Našťastie, On vie veľmi dobre, komu ho zveruje – Márii a Jozefovi, ľuďom svätým v tej historicky milostivej dobe. Nakoľko uviazla komunikácia medzi nebom a zemou, Boh nadväzuje opätovné spojenie a napráva porušené vzťahy prostredníctvom zjavenia sa anjela zmieneným členom svätej Rodiny. Tieto chvíle stretnutí s Máriou a Jozefom boli pre ľudské pokolenie osudné. Bez nich by sme neboli vykúpení. V mestečku Betleheme sa odohral najkrajší a najznámejší príbeh v dejinách ľudstva. Mária a Jozef sú neoddeliteľnou súčasťou Božieho plánu spásy. Sú vyvolení a Bohom milovaní. Ich Dieťaťom je Emanuel, čo znamená Boh s nami.Ako malý chlapec som u starých rodičov obdivoval počas Vianoc drevený betlehem s koloritom maštaľky a so soškami postavičiek, ktoré v tomto historickom príbehu vystupujú. Aj v našom farskom kostole bol o dosť väčší vyrezávaný betlehem s figúrkami, ktorý neskôr nahradilo modernejšie zobrazenie známeho výjavu narodenia Pána v bočnej kaplnke. Doma sme mali vždy rozložený aspoň papierový model jasličiek. Minulý rok som kúpil aj pre naše deti betlehemček, aby zakúsili čaro prvých Vianoc. Vo výchove chceme podľa príkladu našich predkov zachovávať kresťanské tradície. Hoci dnes nie je žiadnym umením zabudnúť na korene našej viery, na popretie náboženského presvedčenia, lebo je to pre súčasného človeka pohodlnejšie. Niekomu až príliš vyhovuje moderný spôsob života, ale načo potom títo ľudia oslavujú vianočné sviatky, tak tomu nerozumiem. Pritom sme generácia, ktorá môže naplno zažívať ovocie spásonosných udalostí. Pretože ich s odstupom dvetisíc rokov významovo chápeme. Cirkev nám ich neustále pripomína a predkladá ako na podnose. A my, obrazne povedané smädní a stojaci pri studničke, nenačierame z duchovného prameňa. Radšej spochybňujeme význam narodenia Krista, aby sme nemuseli zmeniť svoje zvyky a zaužívané spôsoby. Vyhýbame sa zodpovednosti za vlastné poblúdenie.Americký novelista Henry van Dyke napísal známu legendu o štvrtom kráľovi Artabanovi, ktorý predal všetok svoj majetok a kúpil zaň tri drahokamy - safír, rubín a perlu, aby sa mohol ísť s priateľmi Gašparom, Melicharom a Baltazárom pokloniť novonarodenému Kráľovi. Odchod troch slávnych mudrcov z Východu však nestihol, lebo po ceste natrafil na ťažko chorého a zbedačeného starca. Postaral sa o neho, preukázal mu milosrdenstvo, zachránil ho pred istou smrťou a daroval mu safír na živobytie. Karavánu priateľov v Betleheme nezastihol. Vošiel do domčeka mladej ženy s malým dieťatkom, ktorá mu rozpovedala, že traja králi priniesli Ježišovi vzácne dary, ale už odišli. A Jozef s Máriou a Ježišom sú na úteku do Egypta, lebo Herodes dal príkaz povraždiť všetky malé deti. Práve vtedy chcel vtrhnúť jeden z vojakov dovnútra, ale Artaban mu dal rubín, aby dal tomu domu pokoj. Takto zachránil ženinho synčeka. Sám sa vybral do Egypta, aby našiel Spasiteľa. Vyše tridsať rokov hľadal márne. Zostarel, ubudli mu sily, naposledy sa ešte teda vybral do Jeruzalema. Domáci ho volali na Golgotu, kde sa chystala poprava Ježiša Nazaretského. Rozbúšilo sa mu srdce. Cestou sa mu hodila k nohám dievčina, ktorú chceli predať za otrokyňu. Jej dal perlu, posledný zo svojich pokladov pre Kráľa, aby sa vykúpila. Vtom sa zem zatriasla, začali padať domy a kus múra padol Artabanovi na hlavu. Padol dievčine do náručia. Položiac ho na zem začula slová: „Čokoľvek si urobil jednému z najmenších tvojich bratov, mne si to urobil!“ Naposledy vydýchol s usmiatou tvárou. Konečne našiel svojho Kráľa. Jadrom Ježišovho evanjelia predsa len je láska k blížnemu. Pri polnočnej svätej omši budeme s radosťou v srdci spievať známu koledu Tichá noc, svätá noc, ktorá neodmysliteľne patrí ku vianočným sviatkom. Nech v nás hlboko zarezonujú jej dojímavé slová, zvlášť text: „Kristus Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu.“ On je tu vo svete prítomný už vyše dvetisíc rokov. A my mnohokrát túto jeho prítomnosť nepociťujeme, akoby sa Kristov duch vytratil spomedzi ľudského spoločenstva. Práve naopak ľudstvo podniká kroky, ktoré doslova popierajú jeho evanjelium. A ono by nám k životu bohato postačilo, lebo je radostnou zvesťou. Stačilo by zachovávať zásady evanjelia a nepotrebovali by sme žiadne ďalšie zákony, príkazy, nariadenia. V takom prípade by to s morálkou spoločnosti úplne inak vyzeralo. Realita dobra by bola silnejšia ako zlo, ktoré sa valí na nás zo všetkých strán. Všade na nás číhajú negatíva a negativita. Tento zdezorientovaný svet však dychtí po pozitívnej energii, túži po kladných vzoroch. Túži po dobrých ľuďoch, túži po dobrých otcoch a matkách. Túži po dobrých deťoch, po dobrých synoch a dcérach. Dobrá rodina je najväčší dar pre každú usporiadanú spoločnosť. Blahoslavený Ján Pavol II. v roku 1995 v Nitre vyzval slovenskú mládež, aby tvorila rodiny, ktoré budú opravdivými svätyňami lásky.Obyčajným zmyslom života je žiť, ale naplneným zmyslom života je žiť dobre, čestne, spravodlivo, statočne, aj napriek nevhodným a niekedy nevyhovujúcim podmienkam. Boh nám prejavuje lásku cez našich najbližších, cez rodinných príslušníkov, cez spolupracovníkov, cez spoluobčanov, cez spolu veriacich. Dáva nám znovu šancu premieňať sa na lepších, slušnejších, citlivejších na potreby druhých. Aby sme vedeli spolucítiť, byť zhovievavými, milosrdnými, láskavými. Potom budú mať aj naše Vianoce zmysel. Budeme pociťovať Božiu blízkosť v našich srdciach a prežívať skutočnú prítomnosť Krista Spasiteľa medzi nami. A On bude uprostred nás, uprostred našej rodiny, uprostred nášho spoločenstva, uprostred našej farnosti, uprostred našej obce, uprostred našej spoločnosti, uprostred celého sveta. A bude mať roztvorené náručie malého dieťatka, ktoré nás chce všetkých objať a zároveň rozopätú náruč dospelého muža, ktorý nás chce zachrániť. Keď budeme takto chápať a vnímať realitu Ježiša Krista v našich životoch, potom budeme sláviť Vianoce nielen v týchto sviatočných dňoch, ale aj počas nastávajúceho nového roka. Božie požehnanie nás bude sprevádzať vo všetkých našich podujatiach a ochrannú ruku nad nami bude držať Pán po všetky dni nášho života. Kde je viera, tam je láska, kde je láska, tam je pokoj, kde je pokoj, tam je požehnanie, kde je požehnanie, tam je Boh, kde je Boh, tam je všetko. Radujme sa, že Kristus Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu! To znamená, že s nami je Boh. Staňme sa každý jeden z nás pre neho živým Betlehemom, do ktorého sa rád narodí. So svojou láskou, pokojom a požehnaním.
Vianočné zamyslenie - Kristus Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu!
Pomaly, ale isto sa blížia vianočné sviatky (pre niekoho zrejme rýchlo, ale neisto) a opäť je tu čas zastaviť sa a vymaniť sa z charakteristického predvianočného zhonu, nákupnej horúčky, nekonečného upratovania, pečenia, chystania a čo ja viem z čoho všetkého ešte. Veď to sami veľmi dobre poznáte z vlastnej skúsenosti. Vianočný čas je časom posvätným, dokonca svätým. Vianoce sú sviatkami rodiny, sviatkami lásky, sviatkami ľudskej spolupatričnosti, vzájomnej blízkosti, porozumenia, sviatkami štedrosti a darovania. Takými ich urobil dobrý Boh, keď sa rozhodol darovať nám v plnosti času svojho jednorodeného Syna. Je to dar, ktorý zmenil celé dejiny ľudstva. Dar nevyčísliteľnej hodnoty. Dar spásy a večného života. Boh nás natoľko miluje, že posiela na zem to najcennejšie, čo má. My rodičia to veľmi dobre poznáme. Aj život by sme dali za svoje deti. Pretože nás rodičov mnohokrát láska k deťom priam zdobí. A On paradoxne dáva život svojho Dieťaťa za život sveta. Nás Boh stvoril na Boží obraz, preto uznal za vhodné prísť v podobe človeka.
