Vraj na biblickú tému

Chystali sme sa s manželkou a deťmi do kostola, keď nám ktosi zazvonil pri dverách. Malý synček, tak ako je zvyknutý, ak sú odomknuté dvere, rýchlo otvoril, ale okamžite aj zavrel. Rýchlo som napravil jeho netaktnosť a znovu som dvere na byte odchýlil. Stáli tam dvaja neznámi páni, že sa chcú o niečom porozprávať. Na prvý pohľad som ich odhadol a oznámil im, že nemáme čas, lebo o chvíľu odchádzame s rodinou. Samozrejme, nedali sa na prvýkrát odbiť, ešte sa snažili o druhý pokus. Dáme vám materiály na čítanie. Tento krát som im pred nosom zabuchol dvere netaktne ja. Ale mali sme už naponáhlo a deti bolo treba ešte poobúvať.Manželka mi povedala, že tu boli asi kvôli ponuke s alternatívnymi energiami. Trochu som zneistel a naklonil sa z okna, či už odišli preč. Pre istotu by som sa ich spýtal, že čo to vlastne chceli. Nebolo ich, aj tak dobre, pomyslel som si. Treba nám ísť. No, ako som čakal, páni chodili od domu do domu, od dverí k dverám. Nemýlil som sa, tak predsa moje prvotné presvedčenie ma naozaj neklamalo – nejakí duchári, letničiari, sa dnes na sviatok Zoslania Ducha Svätého rozhodli apoštolovať. Utvrdili ma sami, keď som sa ich spýtal, že ohľadom čoho sa to chceli tak vehementne rozprávať. „Na biblickú tému“, znela odpoveď jedného z nich. Raz, dva sme boli porozprávaní. Nechcel som byť drzý s návrhom: nech sa rozprávajú koľko chcú, veď sú dvaja. Prečo vlastne nechodia individuálne? Aby ich náhodou protivník neprekrútil? Čoho sa boja, keď chodia vo dvojiciach? Mal som chuť pozvať ich na biblickú tému do nášho kostola, ale to by im asi moc nevoňalo, lebo tu bola mládežnícka svätá omša. A oni sa potrebovali realizovať. Majú na to nepopierateľné právo. Veď každý dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok, teda aj pre iných. Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, vľúdnosť, zdržanlivosť. A kde je Pánov duch, tam je i sloboda. Ak žijeme z Ducha, tak podľa Ducha aj konajme.