Gorazd Zvonický - Kňazov nám treba

Keby človek žil iba z chleba a mäsa, votrelcom by bol u nás posol Boží, človek by si bol sokom v svojej koži a hneval by sa na zem, na nebesá, aj na psa, čo s ním kňučí na rohoži.Keby sa mohol opierať o techniku, zbytočnou by bola kňazská ruka. Technika nie je živá, iba núka nesúlad sluchu, rukám ostrú dýku a putná ducha sťa hmyz pre pavúka.Lež duša túži za sľúbeným nebom a vyzvedá sa: Pustíš ma dnu, Pane? Tu Ježiš Kristus posviaca dlane, aby sa na nich sám stal živým chlebom na namáhavú cestu k rajskej bráne.Na výbave si človek nesie trudy. Nie na krídlach, lež prebíja sa peši. Často sa doňho aj hriech zapeleší, raz v hojnosti, raz zo šedivej nudy, a okrem kňaza nik ho nerozhreší.Odpusť nám, Otče, že tak zabúdame na prepotrebu prosiť o pastierov kypiacich láskou, rozožatých vierou, čo bedlia nech si nôžky nedoláme ovečka cestou krížovou a šerou.Kňazov nám treba a nie štátnych bačov, čo o črpáček žinčice sa trasú, čo doja ovce a len seba pasú. Hej, kňazov, ktorí sa aj do pichliačov odvážia skočiť, by nám našli spásu.