Ani jedna Gorila si náš hlas nezaslúži-hlas ľudu rovná sa hlas Boží

Jeden z profesorov morálnej teológie nám na prednáškach prízvukoval, že pri zlých skutkoch sa mená previnilcov nemajú spomínať, alebo v pozitívnom vyjadrení majú sa radšej opomínať. A priklincoval to vždy i latinskou frázou Nomina sunt odiosa, čo v preklade značí menám sa vyhýbať, či radšej nemenovať. Pýtam sa práve v tejto chvíli, majú sa naozaj neuverejňovať? Prečo sa tomu materiálu snažili naši páni politici tak vehementne niekoľko rokov vyhýbať (a úspešne, veď ani vyšetrovatelia nemali záujem ho preverovať, no pre istotu, aby sa nepopálili a neprišli o dobre platené fleky) a zamiesť ho pod koberec, aby náhodou neuzrel svetlo sveta? A čo čert nechcel, tak sa nepodarilo špinavosti zakryť, už je ten text všade, sú ho plné média, aj keď niekto mal snahu stiahnuť ho z internetových stránok. Neskoro, už aj vrabce na streche si o nich čvirikajú (prepáčte, pán Čvirik!). Takže k tým nomenom omenom, teda k menám, ktoré čosi znamenajú, samé o sebe niečo prezrádzajú. Vážení páni, žiaden z vás si nezaslúži, čo i len jeden jediný hlas slovenského ľudu v nastávajúcich predčasných parlamentných voľbách. Kiežby ten hlas ľudu bol i hlasom Božím. Z morálnej stránky v kauzách ako Gorila, či neskôr zverejnená Sasanka, sú mená dôležité a musia byť uvedené. Lebo je to v štátnom i verejnom záujme. Nakoľko sa jednalo o parádne provízie, finančné transfery a podvody. O korupciu najhrubšieho zrna. Prepisy odpočúvaní čo-to naznačujú. Dúfajme, že konečne už aj vyšetrovatelia a orgány činné v trestnom konaní na niečo prídu a odhalia nekalé praktiky vrcholových predstaviteľov tohto štátu. Veď majú na podnose veľké ryby, ba žraloky, či gorilie hlavy. Až nestráviteľné sústa pre ľudský žalúdok. A je vonkoncom potrebné, aby ich pre výstrahu naše uši dobre započuli. Aby sme sa prípadne už nikdy nepomýlili a ani omylom im nevhodili hlasovací lístok do volebnej urny. Tak nám Pán Boh pomáhaj rozlíšiť dobré od zlého.