Možno nie vedome a dobrovoľne, ale určite vo vážnej veci. Tak zvyknú kresťania hodnotiť hriechy – na všedné (ľahké) a ťažké (smrteľné). Musia byť vedomé, dobrovoľné a na okolnostiach závisí, či sú spáchané vo vážnej alebo menej dôležitej veci. Príkazy Desatora sú zhrnuté jasne.
Smutná pôstna doba trvá štyridsať dní, nedele však pôstu nepodliehajú, lebo sú dňami Pána. Sú dňami vzkriesenia, dňami víťazstva života nad smrťou, dobra nad zlom, spravodlivosti nad hriechom. Ostatné dni týždňa sú dňami, keď je duša človeka smutná až na smrť kríža ako bola tá Ježišova.
V marci 1988 som bol študentom teológie v Bratislave. 25. marca bola zorganizovaná pokojná sviečková manifestácia na protest proti neľudskému komunistickému režimu. Štyridsať rokov trvajúca devastácia morálnych hodnôt v spoločnosti už nemohla dlhšie vydržať. Vtedajšia štátna moc nariadila zatvoriť náš jediný slovenský bohoslovecký seminár, aby sme sa na tomto modlitebnom zhromaždení nezúčastnili. Všetkých nás poslali domov. Napriek tomu sa niektorí na sviečkovom pochode objavili. O rok sme štrngali už potom kľúčmi na hlavnom námestí. Padla vláda, padla vedúca úloha strany, padol zločinecký režim.
A to mám byť teraz po tridsiatich rokoch od nežnej revolúcie azda ticho? Napätie v spoločnosti ma opäť nenecháva ľahostajným. A bolo by mi beda, keby som opäť nehlásal a nevyjadroval zroneným potešenie, pozostalým úprimnú sústrasť.
Vedomé, klamlivé a zavádzajúce masírovanie slušných ľudí, ba až vymývanie mozgov nezmyselnými argumentmi ministra vnútra v priamom prenose RTVS ma dvíhali z pohodlného kresla obývačky. Celý týždeň som bol pohltený rôznymi verziami o vražde novinára Jána Kuciaka so snúbenicou. Sledoval som komentáre, analýzy, dával som čas a priestor renomovaným odborníkom i novinárom. Ale dnes, v nedeľu, v Pánov deň, pohár mojej trpezlivosti pretiekol. Cez túto presmutnú dobu pôstu som počas všedných dní týždňa počúval obviňovanie a osočovanie politikov, sledujúc ich mocenské ambície. V dnešný sviatočný deň vzkriesenia s veľkou nádejou očakávam prejav štátnika, nie politika, prejav prezidenta republiky. Ak celý kontext udalostí nepochopili mocnári tohto sveta, ovládaní mafiou a oligarchami v krajine, bezcharakterné kreatúry, ktoré konajú v návale strachu o svoje pozície, tak prvý muž štátu môže byť svetlou výnimkou.
Pôst, modlitba a almužna sú prostriedkami pokánia v svätopôstnom čase. Občerstviť sa pôstom, obohatiť sa darovanou almužnou a očistiť sa modlitbou. Takto sa díva na skutky pokánia sv. Augustín. Čo urobíme my, keď je naša duša tak zanovito smutná, zmietaná v úzkostiach? Odpoveď Ježišových apoštolov by bola: poďme a zomrime s ním. Poďme a vyjdime opäť do ulíc ako v rokoch 1988 a 1989, keď sme porazili jedno morálne zlo. Teraz nás tu ovláda druhé, ešte horšie, s dosahom mafiánskych praktík až k predsedovi vlády. Nemôže to tu dlho trvať, netolerujme túto donebavolajúcu vraždu. Ani ja neverím v jej nezávislé vyšetrenie pod vedením skorumpovaných ľudí.
Čingiz Ajtmatov vo svojom románe Popravisko kladie otázku pútnika: vedie táto cesta ku chrámu? Keď dostane odpoveď nie, tak hovorí: načo je komu takáto cesta, ktorá nevedie ku chrámu Bohorodičky? Načo je komu taká cesta, ktorá nás nevedie k spáse? Vedome, dobrovoľne a v odpovedi svedomia, že to tu na zemi má ešte vôbec nejaký význam.
Páni, odstúpte! Nezavádzajte a nezavadzajte! Rok 2018 môže byť rokom vytriezvenia z opojenia mocou, rokom novej nádeje, rokom vzkriesenia Slovenska k pravej demokracii. Veľká noc sa blíži!
