Pred rokom, presnejšie 15. augusta 2018, bola v areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline posvätená socha Panny Márie, Kráľovnej pokoja.
Včera, akosi symbolicky na sviatok sv. Matky Terézie z Kalkaty, ktorá sa s obdivuhodnou láskou starala o chorých, trpiacich a ubiedených, bol na tomto „mieste bolestí“ posvätený kríž. Vedenie nemocnice na čele s generálnym riaditeľom Ing. Igorom Stalmaškom vybralo vhodný priestor na osadenie nového kríža. A tak tu Božia láska rezonuje na kríži v blízkosti magnetickej rezonancie. Nemocničný kaplán Ivan Špánik to spomenul vo svojom príhovore.
Kristus na kríži je odpoveďou na otázky človeka. Tu na tichom mieste môžeme načerpať silu do svojho života. Hlavne vtedy, keď sme smädní po Bohu, keď nás sužujú trápenia, keď túžime po nebi. Môžeme sa zveriť Ježišovi a Márii nielen s fyzickými, duševnými, ale i duchovnými strádaniami.
Nádherný kríž s corpusom Krista bol posvätený vdp. Ivanom Špánikom, za prítomnosti grécko-katolíckeho duchovného Emila Turiaka a za sprevádzania speváckeho zboru Sursum corda z Rosiny. Zásluhu na postavení kríža má pán Vincent Hoferica, ktorý sa na sviatok Povýšenia kríža (14. septembra) dožíva 77 rokov. Boh mu žehnaj!
Štátna nemocnica týmto krokom prejavila ústretovosť Božiemu ľudu, mnohým veriacim a tunajším návštevníkom. Či už samotným chorým, trpiacim alebo ich príbuzným. Nemocnica je miestom, kde sa život rodí, kde sa lekári snažia prinavrátiť zdravie, kde sa personál stará o potreby blížnych a najnúdznejších pacientov. A často je miestom, z ktorého umierajúci prechádzajú do večnosti.
Vedenie nemocnice dokázalo, že v sekularizovanom svete má predsa len aj duchovná perspektíva človeka obrovský význam. Kríž je znakom našej spásy, je pre nás znamením nadprirodzených hodnôt. Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi sme vykúpení. Tu sa spája nebo so zemou cez neviditeľnú dimenziu. Koho Pán Boh miluje, toho krížom nášho Pána navštevuje. Sám Kristus dáva človeku schopnosť zvládať ťažké chvíle života alebo rany osudu.
Na novoposvätenom kríži sa pod ľavým okom Krista zračila kvapka vody, ktorou bol kríž požehnaný. Z oka Ježiša Krista akoby stekala slza Spasiteľa, ktorý plače za nás. Za mňa i za teba, drahý brat, drahá sestra. Plače nad našimi hriechmi, pádmi, zlyhaniami. Plače možno preto, že sa mu v tomto svete nedarí, že sa mu posmievajú, že ho prenasledujú, že ľudia proti nemu bojujú. Možno sa mu nedarí napĺňať prorocké slová, ktoré povedal apoštolom: „A ja až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“
My, ktorí máme vieru do srdca vštepenú od malička, sa ešte musíme veľa učiť od tých, ktorí žijú v Božej milosti po zázraku obrátenia. Ich svedectvo života dokazuje, že dovidia ďalej za horizont. Dokážu v oku Krista zbadať slzu, ktorú my bežní smrteľníci pozemským pohľadom nevidíme.
Kristus na kríži v areáli žilinskej fakultnej nemocnice je nádejou pre všetkých, plačúcich i tešiacich sa. Je oporným stĺpom viery Cirkvi, ktorá stojí za zrodom zariadení pre chorých, za zrodom charitatívnych diel, za zrodom služby pre núdznych. Cirkev podávajúca ruku úbohým má aj dnes zmysel.
Bože, vďaka Ti! Buď zvelebený!
