Zostali sme na tejto zemi nie preto, aby sme si liezli na nervy, aby sme si robili problémy, komplikovali si životné osudy, ohovárali, osočovali, nadávali jeden druhému, pomaly sa zabíjali, psychicky a fyzicky sa likvidovali a čo ja viem, čo ešte, trebárs nenávideli, atď. (doplňte si tu, čo sami len chcete a podľa vašej momentálnej krivdiacej situácie). Sme tu všetci preto, aby sme si navzájom pomáhali, povzbudzovali sa, radovali, tešili sa zo života. Veď Ježiš neodišiel nastálo, natrvalo. On ešte raz príde ako o tom v Skutkom apoštolských píše hneď v úvode evanjelista Lukáš pri udalosti nanebovstúpenia: "Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať."On príde súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. To je naša viera, vyznanie katolíckej Cirkvi. Boh má s človekom veľké plány a chce mu darovať najvzácnejší dar – večnú blaženosť v nebi s jeho osláveným Synom. Všetky krásne pozemské drobnosti, záblesky, sú len nepatrnými odrobinkami nebeskej vlasti. Tak ako to v jednej básni z väzenia napísal akademický maliar Ladislav Záborský: „... v nebi sa naveky zo svojej slobody radovať budeme,veď nás tam čakajú úžasné svety: dobrý Boh sám a ľudstva krajšie kvety. Život bude krásny iste, vo večnosti Tvojej, Kriste!"
Čo hľadíte do neba?
Keď som bol ešte študentom videl som životopisný film o Ježišovi Nazaretskom. Film končil záberom ako Ježiš vystupuje do neba. Kamera zo zeme snímala stúpajúcu postavu Krista do výšky a potom sa zamerala už len na ľudí sledujúcich nanebovstúpenie zdola. Jedno dieťa, ktoré s nami film takisto pozeralo, na túto scénu zahlásilo: „Prečo nám ukazujú tých ľudí na zemi, ja chcem vidieť Pána Ježiša ako ide do neba.“ Tento príbeh ma napadol v súvislosti s dnešným kresťanským sviatkom Nanebovstúpenia Pána. To malé dieťa malo v podstate zo svojho uhla pohľadu pravdu. Načo nám niekto ukazujete ľudí, ktorých znovu uvidíme, či stretneme v bežnom živote hocikedy a ešte mnohokrát. My chceme vidieť Ježiša, ktorý vystúpil na nebesia. My, vtedy starší, sme sa nad počudovaním toho dievčatka iba pousmiali, ale mne ostalo hlboko vryté do pamäti. Dnes, keď som si po dvadsiatich rokoch na túto príhodu spomenul, môžem dodať iba svoje skromné vysvetlenie. Kristus odišiel do neba a my sme tu zostali. Ten záber z filmu bol v konečnom dôsledku veľavravný.
