Ježiš: "Ty buď mojím víťazstvom!" - Evanjelium hriešnika

Náboženstvo teda nepozostáva z toho, čo my vykonávame pre Božiu slávu, ale predovšetkým pre tie úžasné skutočnosti, ktoré Boh zázračne robí pre nás: vtelenie, utrpenie, umučenie, ukrižovanie, smrť svojho Syna, teda Boha, ktorý sa sám za nás dobrovoľne obetuje. A dnešné veľkopiatkové utrpenie Ježiša Krista je zjavením krutej moci, ktorú nám dal Boh do rúk. Moci, ktorú nám nechal nad sebou samým, a tá ho dohnala až na smrť na kríži. Preto je naše náboženstvo náboženstvom ukrižovaného Boha. Jeho láska sa vyrovná najväčšmi možnému podstúpenému utrpeniu. Lebo nik nemá väčšiu lásku ako ten, čo položí život za svojich priateľov. Ježiš prijal na seba všetko, čo môže postretnúť človeka: opustenosť, úzkosť, zradu, zajatie, výsluch, sklamanie, potupovanie, ponižovanie, fyzické tresty, bolesť, nespravodlivý rozsudok, slabosť, vyčerpanie, pomoc iných na krížovej ceste, obnaženie tela, posmech, smäd, posledný výdych. Všeličo ďalšie by sa tu dalo ešte doplniť a vymenovať. Blahoslavený, kto sa na ňom nepohorší. A zdanlivý neúspech životného poslania vyvrcholil slovami: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Akoby to bola situácia bez východiska, konečná stanica. A predsa to nie je pravda! Slová odpustenia: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ predznamenávajú pokračovanie príbehu. Vykúpenie nie je čosi hotové, ono pokračuje v živote každého z nás. Hoci Ježiš pred naklonením hlavy pri vypustení ducha zvolal: „Je dokonané!“, naše dielo ešte nie je dokončené. Síce nás Boh stvoril bez nás, avšak bez nás, bez nášho pričinenia nás nespasí. Kríž, ktorý si my nesieme na svojich pleciach v podobe choroby, staroby (alebo možno aj mladosti), rôznych neúspechov, straty zamestnania, alebo akýchkoľvek iných zranení, bolestí, ťažkostí, je naším prispením k utrpeniu mystického tela Krista v Cirkvi. V ňom sa skúša naša viera, náš charakter, naša oddanosť Bohu.Na záver uvediem dialóg z knihy V. Poucela Evanjelium hriešnika:„Pane, viem, že ma tvoje oči zazreli. Ale čo som ja v zástupe tohto sveta? Veď zároveň si hľadel na toľkých iných ľudí!“Ježiš: „Videl som ťa samého.“„Takže si ma videl z diaľky ako vidinu, čo sa strácala medzi inými. Ale povedz mi, v ktorú chvíľu si na mňa myslel?“Ježiš: „Neustále myslím na teba.“„Pane, povedz, čo vtedy najviac teba trápilo?“Ježiš: „Ty!“„Ježišu, niesol si hriechy nás všetkých, povedz, ktorým tŕňom som ti hlavu prepichol?“Ježiš: „Všetkými.“„Pane, ja som ťa pribil na kríž, a tak zabil. Čo potom urobili iní?“Ježiš: „Ty si moje umučenie.“„Spasiteľu, čoho si sa obával, keď sa tvoja duša umárala v smútku a strachu?“Ježiš: „Že stratím teba.“„Pane, povedz, či je počet zatratených veľký?“Ježiš: „Ak stratím teba, stratím všetko.“„Pane, čo si si najviac želal v tej chvíli?“Ježiš: „Spasiť ťa.“„Za všetkých ľudí si umieral, či túžba po spáse jedného môže tvoj smäd utíšiť?“Ježiš: „Ja žíznim za tebou.“„Pane, aké nevýslovné je toto tajomstvo. Ak sa ja spasím, nebude tvoje umučenie daromným. Ale čo ti ostatní k tomuto víťazstvu dodajú?“Ježiš: „Ty buď mojím víťazstvom!“