Francúzsky matematik, fyzik a filozof Blaise Pascal je známy výrokom: „Ak Boh neexistuje a človek veril, nestratil nič, čo by sa nedalo nahradiť. Ak však Boh existuje a človek veril, získa večný život. Ak Boh existuje a človek neveril, môže stratiť všetko“.
Ide o veľmi starú Pascalovu úvahu, ktorá sa nazýva aj Pascalova stávka. Blaise Pascal ju nerozvíjal ako dôkaz Božej existencie, ale ako úvahu o rozumnosti rozhodnutia veriť. Prvýkrát som ju počul v homílii, keď bol u nás v Rosine duchovným správcom farnosti pán farár Pavol Majtán (pôsobil u nás v rokoch 1981 až 1987).
Jej zmysel sa často zjednodušuje do štyroch možností:
1. Veríš a Boh existuje, potom získaš všetko (večný život).
2. Veríš a Boh neexistuje, potom stratíš málo alebo nič podstatné.
3. Neveríš a Boh neexistuje, potom nezískaš nič navyše.
4. Neveríš a Boh existuje, potom môžeš všetko stratiť, aj večné dobro.
Samotný Pascal upozorňoval, že viera nemá byť iba chladnou kalkuláciou. Skutočná viera vyrastá zo stretnutia s Bohom, z lásky a dôvery, nie iba zo strachu pred stratou niečoho dôležitého. Ak sa teda veriaci človek mýli, ale poctivo sa snažil žiť v láske, odpúšťať, pomáhať a hľadať pravdu, má vyhraté. Ak sa však mýli neveriaci a Boh skutočne existuje, v stávke nie je iba jeden život, ale je ohrozená celá jeho večnosť.
Takáto silná filozofická úvaha nie je to úplným vysvetlením kresťanskej viery. To by bolo azda málo. Evanjelium nás totižto nepozýva len „vsadiť na Boha“, ale predovšetkým odpovedať na Božiu lásku, ktorú nám ukázal v Ježišovi Kristovi.
Ľudia často hovoria, že nevieme ako to na druhom svete vyzerá a či vôbec niečo po smrti je. A predsa, aj napriek tomu, každý človek, či chce alebo nie, robí počas života jedno z najdôležitejších rozhodnutí – rozhoduje sa, či bude žiť, akoby Boh existoval alebo akoby Boh neexistoval. Nemáme vlastne ani možnosť zostať úplne neutrálny. Aj ten, kto tvrdí, že sa nevie rozhodnúť, sa svojím spôsobom už rozhodol.
Pascal uvažoval racionálne. Ak Boh neexistuje a ja som veril, možno som sa zriekol niektorých pôžitkov alebo pohodlia, ale zároveň som sa učil milovať, odpúšťať, konať dobro, pomáhať blížnym a žiť čestne. Taký život predsa nemôže byť premárnený. Ak však Boh existuje, potom viera neznamená len pokojnejšie svedomie tu na zemi, ale aj prísľub života vo večnej blaženosti s Bohom. Zisk je teda nekonečný a ničím nahraditeľný. Naopak, ak človek žije, akoby Boh neexistoval, a naozaj neexistuje, po smrti nezíska nič viac, než mal počas života. Ak však Boh existuje, riskuje stratu toho najväčšieho daru – večného spoločenstva s Bohom.
Niektorí Pascalovi vyčítali, že je to iba chladná matematika a kalkul. On však nikdy netvrdil, že viera vzniká výpočtom. Chcel iba prebudiť človeka z ľahostajnosti. Chcel povedať: „Ak ide o večnosť, stojí za to hľadať pravdu.“ Aj Sväté písmo nás pozýva k podobnej múdrosti. Ježiš sa pýta: „Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil?“ (Mk 8,36). Tieto slová sú ešte silnejšie než Pascalova úvaha. Ježiš nehovorí o pravdepodobnosti, ale o skutočnosti večného života.
Svätý Augustín napísal: „Nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože.“ Človek môže mať úspech, peniaze, kopec materiálnych vecí, majetkov i uznanie, no hlboko v srdci mu stále zostáva otázka zmyslu života. Viera nie je únikom pred realitou. Práve naopak – je objavením jej najhlbšieho významu.
Ctihodný arcibiskup Fulton Sheen pripomínal, že najväčšou tragédiou nie je zomrieť, ale žiť bez cieľa, pre ktorý sa oplatí zomrieť. A skvelý teológ Hans Urs von Balthasar zdôrazňoval, že Boh nechce človeka získať strachom, ale krásou svojej lásky. Pascalova úvaha preto nie je výzvou veriť zo strachu, ale začať hľadať Toho, ktorý nás hľadal ako prvý.
Dnešný svet nás neustále vyzýva riskovať – investovať peniaze, študovať na univerzitách, meniť zamestnanie, cestovať po svete, podnikať v možnom i nemožnom. Sme ochotní riskovať pre veci, ktoré trvajú iba niekoľko rokov. Pascal sa preto pýta: Ak sme ochotní riskovať pre pominuteľné veci, prečo by sme nechceli hľadať pravdu o tom, čo je večné a pre spásu duše nevyhnutné?
Napokon si však uvedomujeme, že kresťanská viera nie je stávkou. Je stretnutím so živým Ježišom Kristom. Nehovoríme: „Verím, lebo sa mi to oplatí.“ Hovoríme: „Verím, lebo som spoznal Krista a zistil som, že On je Cesta, Pravda a Život.“ Viera je hlboký vzťah s Bohom, utváranie spoločenstva s ním a druhými bratmi a sestrami už tu na zemi počas pozemského putovania.
Rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, ktorý prežil aj koncentračné tábory, napísal, že človek môže prísť takmer o všetko, ale nikdy nesmie stratiť z dohľadu zmysel života. Práve tento zmysel dáva človeku silu prežiť i utrpenie. Frankl opakovane zdôrazňoval, že človek nie je stvorený iba pre úspech či pôžitok, ale pre objavenie zmyslu, ktorý ho presahuje. Kresťan vie, že tým najhlbším zmyslom je Boh. Pascal by povedal: ak hľadáš Boha, nehľadáš ilúziu, ale odpoveď na najhlbšiu túžbu svojho srdca.
C. S. Lewis raz napísal: „Ak v sebe nachádzam túžbu, ktorú nič na tomto svete nedokáže uspokojiť, najpravdepodobnejším vysvetlením je, že som bol stvorený pre iný svet.“ Táto veta nádherne dopĺňa Pascala. V našom srdci je smäd po láske, spravodlivosti, pravde a šťastí, ktorý nič pozemské nedokáže úplne naplniť. Nie je to dôkaz, ale silná stopa vedúca k Bohu.
Spisovateľ Graham Greene vo svojich románoch často zobrazoval ľudí slabých, hriešnych a zápasiacich. Napriek ich pádom ukazoval, že Božie milosrdenstvo je väčšie než ľudský hriech. Jeho diela pripomínajú, že viera nie je odmenou pre dokonalých, ale darom pre tých, ktorí sa odvážia obrátiť. Pascalova stávka preto nie je pozvaním k vypočítavosti, ale k otvoreniu srdca Bohu, ktorý nikdy neprestáva človeku dôverovať.
Keď spojíme týchto štyroch mysliteľov, vznikne krásny obraz. Pascal sa pýta: Čo riskuješ, ak uveríš? Frankl odpovedá: Bez zmyslu nemožno naplno žiť. Lewis dodáva: Túžba po nekonečne je znamením, že sme boli stvorení pre večnosť. Greene pripomína: Aj keď človek zlyhá, Boh sa ho nevzdáva.
Na konci života nebude najdôležitejšou otázkou, koľko sme vlastnili, aké postavenie sme mali alebo koľko úspechov sme dosiahli. Najdôležitejšie bude, či sme prijali Božiu lásku a odpovedali na ňu svojím životným postojom. Vtedy sa ukáže, že Pascalova „stávka“ nebola hazardom, ale múdrym pozvaním hľadať Toho, pre ktorého bolo stvorené naše srdce.
V živote robíme stovky rozhodnutí s neistým výsledkom – uzatvárame manželstvo, vychovávame deti, dávame ich na štúdiá – ale nikde nemáme stopercentnú záruku úspechu. A predsa sa rozhodujeme. Prečo by sme práve pri otázke večnosti mali odmietnuť hľadať odpoveď? Najväčším rizikom totiž nie je naša viera. Najväčším rizikom je vzdať sa hľadania pravdy. Ako kedysi napísal Viktor Hugo: „Oveľa ťažšie je neveriť, ako veriť“.
Preto je múdre hľadať Boha dnes, kým máme čas. Nie zo strachu, ale z túžby po Pravde, ktorá jediná dáva človeku plnosť života a nádej. Vo svojom živote som nedostal lepšiu ponuku z tohto sveta. Stále čakám, že ma niekto osloví a ponúkne mi niečo lepšie. Kým žijeme, ešte stále zrejme jestvuje nejaká iná možnosť. Ale aj tu sa s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou takmer s istotou môžem mýliť. Jednoducho, iba verím a dôverujem...
