Názov filmu vo mne evokoval návštevy z mladosti u starších manželov, ktorí mi vždy pri odchode z ich domu pripomínali: „Petrík, spomeň si na nás, keď tu už nebudeme!“ Vždy boli ku mne láskaví, dobroprajní a žičliví. Vtedy som im z vďačnosti sľúbil, že sa za nich budem každý deň modliť. Tento úmysel som ani po ich smrti neodvolal. Morálna teológia rozlišuje štyri typy úmyslov - aktuálny, virtuálny, habituálny a interpretatívny.
Aktuálny úmysel je priamo prítomný v našom vedomí v tej chvíli, keď práve niečo konáme alebo robíme. Je to najsilnejšia forma úmyslu. Virtuálny úmysel bol na začiatku činnosti vedome vyslovený, ale počas konania už naň človek nemyslí. Úmysel nie je teda aktuálne v mysli, ale ovplyvňuje konanie, lebo vychádza z predchádzajúceho rozhodnutia. Človek začne ruženec s úmyslom modliť sa za niekoho, aj keď sa neskôr sústredí len na modlitbu.
Habituálny úmysel je ten, ktorý bol niekedy v minulosti urobený, ale už nemá zásadný vplyv na konanie. Zostal len ako určitý „stav“ alebo zvyk. To je vlastne môj prípad - úmysel nie je prítomný v mysli a ani v súčasnosti neovplyvňuje moje konanie, ale existuje len ako trvalé nastavenie človeka. Je vlastne neodvolateľný. Napríklad: človek sa kedysi rozhodol, že chce všetko robiť na Božiu slávu, ale pri konkrétnych činoch na to už vôbec nemyslí. Taká je aj moja modlitba za priateľov, príbuzných, dobrodincov, za tých, ktorí mi v živote akýmkoľvek spôsobom pomohli.
Posledný interpretatívny úmysel je taký, ktorý človek výslovne nikdy neurobil, ale dá sa predpokladať, že by ho urobil, keby na danú situáciu myslel alebo ju poznal. Tento úmysel nie je v mysli prítomný, ale usudzujeme o ňom podľa postojov človeka, vyplýva z jeho charakteru, viery alebo životného nasmerovania.
Ale vrátim sa k spomínanému deju filmu, ktorý ma zaujal. Je to turecká dráma, ktorá rozvíja príbeh úspešného manažéra Kaana a jeho starnúceho otca. Kaan má dobrú prácu, urobil skvelú kariéru, má rodinu a je materiálne zabezpečený. Žije rýchly život moderného sveta. Telefonáty, stretnutia, projekty, plány, termíny. V honbe za úspechom však zanedbal vzťah k svojmu otcovi Esrefovi, ktorý žije sám v pobrežnom meste Izmir. Otec starne, slabne a postupne sa stáva pre syna akoby bremenom. A práve tu sa začína tichá dramatickosť tohto filmu. Nie dráma veľkých činov, ale dráma zabudnutia. Na dlhý čas...
Až raz, keď otec vážne ochorie a stojí na hranici smrti pred vážnou operáciou hlavy, Kaan ho privedie do svojho domu v Istanbule. Tu sa však ukáže, že za dlhé roky odlúčenia vznikla medzi nimi veľká citová priepasť. Otec si vyčíta, že je v synovej rodine ako príťaž a chce sa vrátiť domov. Syn je zase rozpoltený medzi prácou, kde má byť povýšený, rodinou (manželka s dvomi deťmi) a starostlivosťou o otca.
Postupne film odhaľuje, koľko obetí otec kedysi priniesol pre svojho syna. Ďalej ako sa syn nechal pohltiť kariérou a ako sa môže stať cudzím vlastnému rodičovi. Celý príbeh je vlastne vnútorné obrátenie syna, ktorý si začne uvedomovať, čo v živote zanedbal. Film nie je len rodinná dráma. Je to morálna dilema o pamäti a vďačnosti. Samotný názov „Spomeň si na nás“ má veľmi silný a hlboký význam. Nejedná sa len o spomienku na voľakedajšiu starosť rodičov z detstva. Ide predovšetkým o pamäť srdca. Je to prosba starého otca, ale zároveň aj prosba každého rodiča. Aby deti nezabudli!
Film kladie nevypovedanú otázku - na koho v živote zabúdame, keď sa ženieme iba za úspechom, bohatstvom a kariérou? Veľmi dobre si uvedomujem, že dnešná doba učí človeka - užívaj si, buduj kariéru, dosiahni úspech, zabezpeč sa, baž po spoločenskom postavení. Ale to nie je v živote to najcennejšie. Evanjelium je radostná zvesť a pripomína nám niečo iné: buď vďačný a váž si ľudí okolo seba (cti svojich rodičov je Božie prikázanie).
Otec Esref vo filme predstavuje pokornú, obetavú lásku rodiča. Je to láska, ktorá nič nevyčíta, nechce byť na obtiaž, radšej trpí v tichosti. Takáto láska je veľmi podobná Božej láske. Postava otca v tomto filme je najmä symbolická. Je obrazom rodiča, starého človeka v spoločnosti a dokonca aj obrazu samého Boha. Boh je totižto podobný otcovi Esrefovi - dáva nám bytie, obetoval sa pre nás a často ho nechávame osamoteného na okraji života.
Najväčšia tragédia človeka nie je chudoba ani choroba. Najväčšia tragédia je, keď nemáme čas na ľudí, ktorí nás milujú. Ktorí sa o nás starali, zaujímali a obetovali sa aj za cenu prebdených nocí a zriekania sa vlastných výhod. A veľakrát si odriekali i od úst, aby sme sa mali dobre my. Kaan si uvedomí pravdu až vtedy, keď je takmer neskoro. A to je aj evanjeliové varovanie. Lebo človek môže mať úspech, peniaze, kariéru, spoločenskú pozíciu, a predsa dokáže prehrať to najdôležitejšie v živote - lásku. Prípadne rodinu, ktorá nás odmalička formovala.
Človek môže mať plný kalendár, avšak prázdne srdce. V Desatore stojí jednoduché, ale hodnotové prikázanie: „Cti svojho otca i svoju matku.“ (Ex 20,12) Nie je to náhoda, že toto prikázanie stojí na rozhraní medzi láskou k Bohu a láskou k ľuďom. Rodičia sú totiž prvým obrazom Boha v živote človeka. Cez nich sme dostali: život, lásku, ochranu, bezpečie, výchovu i vzdelanie. Mnohé veci, ktoré rodičia urobili pre svoje deti, zostávajú navždy skryté našim očiam.
Slová „spomeň si na nás“ môžeme počuť aj v evanjeliu. Keď kajúci lotor visel na kríži vedľa Ježiša, povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ (Lk 23,42) To je modlitba každého človeka. Ale možno by sme mali túto vetu obrátiť, otočiť opačne. Teda nie iba: „Bože, spomeň si na mňa.“ Ale aj: „Človeče, spomeň si na Boha.“ Nezabúdaj na svojho Stvoriteľa, Spasiteľa a Posvätiteľa.
Spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj povedal známu vetu: „Na konci života človek pochopí, že všetko dôležité bolo vlastne veľmi jednoduché - milovať.“ Raz môže prísť deň, keď by sme chceli mnoho vecí vrátiť späť, ale už nebude času. Miluj, kým máš koho milovať. Navštív rodičov, kým ich ešte môžeš navštíviť. Poďakuj, kým to ešte môžu počuť. Prejav svoj záujem o druhých, pokiaľ tu na zemi ešte žijú. Lebo najkrajšie slová sú tie, ktoré povieme, kým je ešte čas ich vysloviť. Odporúčam vám pozrieť si tento zaujímavý film.
