Žiť a trpieť s Ježišom až do konca

Kto by bol kňaz bez obety svätej omše? Čo by nás spájalo v cirkevnom spoločenstve viac ako slávenie eucharistickej hostiny? Ako by vyzerala Cirkev bez sviatostného pokrmu, bez pravého Kristovho Tela pod spôsobmi chleba a vína. Kto by nám zabezpečil prítomnosť Krista medzi nami bez slov premenenia vysväteného kňaza v apoštolskej postupnosti? Čím by bola Cirkev bez kňazov, biskupov, pápeža? Azda by bola lepšia? Sviatosti dávajú hodnosť nehodným, hodnotu nehodnotnému. Sviatosť kňazstva nerobí kňaza imúnnym voči hriechu. A hoci má posvätené dlane a je sprostredkovateľom Božích milostí a požehnania, predsa sám je človekom ako sme my ostatní, z mäsa a kostí, z ducha a krvi. Ale kňazský stav je úžasnou hodnosťou, privilégiom Bohom vyvolených na takúto duchovnú službu. Boh, ktorý začal v týchto ľuďoch dobre dielo, aj ho dokončí. Eucharistia, čiže sviatosť Oltárna, ktorá sprítomňuje Kristovu obetu na kríži nekrvavým spôsobom, dáva novú hodnotu chlebu a vínu, ktoré sa v prepodstatnení na oltári menia po slovách Božích služobníkov: „Toto je moje telo“, „Toto je moja krv“ v inú substanciu, na opravdivé telo a krv Ježiša Krista. Ako tomu bolo pri Poslednej večeri s apoštolmi vo večeradle, ktorej pamiatku si na Zelený štvrtok pripomíname. Ďalšie Ježišove slová: „Toto robte na moju pamiatku“ dávajú význam obom sviatostiam, či už sviatosti Oltárnej alebo sviatosti kňazstva. Eucharistia má v sebe schopnosť premieňať nás na lepších. Častým prijímaním Božieho Tela sa v nás uskutočňuje vnútorná premena, možnosť nemožného skrze vysluhovanie sviatostí zo strany duchovného pastiera, pri odpúšťaní hriechov, odstraňovaní zlých vlastností, obmäkčovaní srdca, naprávaní chýb. Prijatím nebeského pokrmu do duše sa človek snaží pripodobniť samotnému Kristovi v obetovaní a v láske. Eucharistia je zárukou večného života, chutný chlieb, ktorý nám pomáha na pozemskej ceste do večnosti.Počas dvetisícročnej histórie Cirkvi sa veriaci zúčastňujú na lámaní chleba, aby naplnili Kristov odkaz. Nielen v príklade pokornej služby umývania nôh, ale aj v obete života. K tomu nás vyzýva dnešný večer lásky a služby. Až po nočnú opustenosť v Getsemanskej záhrade. Aj my máme žiť a trpieť s Ježišom až do konca.