Majstrovské súťažné stretnutie týchto futbalových klubov sa nehral minimálne od roku 2003, keď tím z Rosiny postúpil z okresnej I. triedy do krajských súťaží.
V minulom súťažnom ročníku bola Rosina ako účastník IV. ligy priamo nasadená do 2. kola SP a hneď „vyfasovala“ za súpera ligovú Senicu, ktorej v domácom prostredí podľahla 0:5. Iný výsledok sa síce nedal čakať, ale takmer 500 divákov si užilo príjemnú a zároveň sviatočnú atmosféru zápasu. Hostia ocenili korektnosť stretnutia aj na svojej webovej stránke. Telovýchovná jednota Višňové to vlani ako nováčik V. ligy dotiahla v pohári veľmi ďaleko a dostala sa medzi 32 klubov, ktoré si zahrali 4. kolo. Až tu jej vystavil stopku skúsený tím z Liptovského Mikuláša. Nováčikovská eufória a pekné návštevy fanúšikov odzrkadľovali radosť z opätovného postupu do krajských súťaží po vyše tridsiatich rokoch.
Tohtoročný žreb zariadil teda po dlhom čase opäť susedské derby so všetkým, čo k nemu patrí. Ideálne futbalové počasie prilákalo takmer 400 divákov (z toho 300 bolo platiacich), čo bola vzhľadom k uhorkovej a dovolenkovej sezóne veľmi slušná divácka návšteva. Jej kulisu tvorili zväčša domáci a rosinskí priaznivci, ale zahliadol som tu známe tváre aj z iných okolitých obcí a mesta. Myslím si, že úlohu arbitrov by zvládli aj žilinskí rozhodcovia, lebo ťahať sem chlapov z Oravy bolo zbytočným luxusom, zvlášť, keď je pod Strečnom výluka a oravská trasa cesty dostáva zabrať náporom automobilov aj počas víkendu.
Našťastie, pre našich futbalistov nebola cesta do Višňového zarúbaná a domáci sa ukázali ako správni hostitelia. Boli zdolateľnou prekážkou, hoci po celý zápas hrali aktívnejšie a snažili sa nadviazať na minuloročný úspech. V zápase sa dostali domáci do vedenia po nádhernej akcii gólom Kočiša, ktorý nedal brankárovi Jurčenkovi šancu. V čase výraznejšieho tlaku sa im však nepodarilo streliť druhý dôležitý gól, ktorý by ich upokojil. A tak v závere 1. polčasu udreli Rosinčania a uštedrili domácim lekciu z efektivity po góloch Bistiaka a Drexlera. Neviem, či si rozhodca zabudol žltú kartu v šatni, lebo v úvodnom dejstve ju mohol vytiahnuť minimálne štyrikrát.
Po parádnom vyrovnávajúcom góle ex Rosinčana Lukáša Ondáka hneď v úvode 2. polčasu sa začínalo akoby odznovu. Súboje sa priostrili a sem-tam sa aj iskrilo. Hlavný rozhodca už musel hasiť aktérov osobnými trestami v podobe žltých karát, tak ako prítomní diváci hasili smäd chutným pivom . Už sa zdalo, že zápas sa dohrá bez ďalšieho streleného gólu a o postupujúcom rozhodnú penalty. Omladené mužstvo Rosiny doplnené viacerými dorastencami napokon z ojedinelého útoku vsietilo Bistiakom víťazný postupový gól. Zopakovalo tak výhru 3:2 z prípravného stretnutia oboch súperov v zimnej prestávke pred jarnou časťou súťaže.
Nemôžem tvrdiť, že postúpilo lepšie družstvo, lebo určite viac z hry mali domáci futbalisti. Postúpilo však efektívnejšie mužstvo, ktoré z minima šancí dokázalo využiť maximum. Hostí viackrát podržal výborne chytajúci gólman Jurčenko, čo bol najrozhodujúcejší fakt celého duelu. Brankársky post bol skutočne rozdielový a neporovnateľný. Nový kormidelník na lavičke hostí Tomáš Bolibruch mohol byť po záverečnom hvizde spokojný. Premiéra sa mu pri A-mužstve vydarila.
Postupujúca Rosina sa v 2. kole SP stretne v súboji štvrtoligistov s ŠK Slovan Šimonovany – Partizánske, ktoré zvíťazili na pôde TJ Partizán Cígeľ v pomere 5:3 (2:3). Výhoda domáceho prostredia bude znovu na strane súpera. Napriek tomu budeme našim futbalistom na diaľku držať palce!
