Za čo človek vymení ženu svojho života?

A pritom to nie je na Slovensku dlho slávený sviatok. Prejavil sa naplno až po nežnej revolúcii, ale aj to skôr v komercionalizovanej podobe. Každý sa snažil zo zamilovanosti niečo vyťažiť. Hlavne obchodníci, podnikatelia a biznismeni pre svoje peňaženky, a to prostredníctvom priam nezmyselných ponúk, tovaru a služieb. Ono z tej zaľúbeností dvoch ľudí v skutočnosti treba čosi vydolovať, ale nie to, čo je v podstate materialistické, ale niečo omnoho hodnotnejšie, citové – vzájomnú dôveru a lásku. Keď sme s manželkou ešte len randili, chodili sme na spoločné bohoslužby a potom posedieť si v príjemnom prostredí reštaurácie, či pizzerie. Priali sme si byť viac spolu, venovať si viac času. Keď sme boli už snúbenci, tak sme boli v tento deň vybavovať sobáš v Bojniciach, kde sme neskoršie uzatvorili manželstvo. Spravili sme si romantický výlet. Inokedy sme prežili deň sv. Valentína na športovom zápase, lebo moja polovička hráva aplikovaný stolný tenis pre slabozrakých a nevidiacich a ja som rozhodcom ich klubu. Na ďalší rok sme strávili deň s krstniatkom a na ďalší už so synčekom na maškarnom plese, presnejšie na detskom karnevale. Rozmýšľal som, čo pripravím pre manželku tento rok. Ale ona ma stihla predbehnúť. Ráno, keď odchádzala do práce, stihol som jej dať iba pusu, ale bez slov, lebo na rukách som mal polospiacu malú princeznú. Po zobudení ma na stole čakala nádherná valentínka, pozdrav od milovanej i milujúcej polovičky s hrejivým vyznaním. Až mi srdiečko poskočilo a toto prekvapenie dušu pohladilo. Pritom mám v skrini odloženú bonboniéru v tvare srdca už dlhší čas. Opäť som zmeškal vhodný okamih obdarovať ju ako prvý. Maminka našich detí nás neustále niečím pekným prekvapuje a v mnohom nás predbieha. Sú to síce drobnosti, ale z tých sa skladá náš každodenný život. Drobné láskavosti, milé pozornosti, láskavé pohľady, ľúbostné gestá, spoločne trávené chvíle, malé darčeky, jednoduché veci, krátke rozhovory, starostlivosť o deti, sú pre nás veľmi dôležité. I také niečo ako chutné jedlo, dobrý nedeľný obed. Všeličo by sa dalo pospomínať. Všetko toto prehlbuje vzájomný vzťah nášho rodinného spoločenstva pri výchove potomstva. Za nič na svete by som nevymenil ženu môjho života. Dobrotu jej srdca, vnútorné bohatstvo, bytostnú oddanosť, dôveru, lásku, obetavosť... Veľa sa dá ešte vymenovať, ale bol by to potom pridlhý blog. Proste je pre mňa nesmiernym požehnaním. A tým je povedané všetko. Nakoniec teda pridám iba krátke vyznanie: "Láska, za všetko Ti úprimne ďakujem. Milujem Ťa. Samozrejme, že nielen dnes na Valentína. Ale po celý náš život."