Ale, keď bola pri brehu, spozornel. Bolo mu jasné, že táto je iná, že sa vymyká tým ostatným, že je jedinečná.
Jemne jej vytiahol háčik.
Držal ju chvíľu v dlaniach a nespúšťal z nej zrak.
Bola krásna.
Hladká a akoby bez šupín.
Jej zlatá farba súperila so slnkom.
Zmeral ju. Nie nepatrila k tým, ktoré majú mieru, nemal právo vziať si ju.
Ale bolo jasné, že i keby mala o ten povestný jediný centimeter viac, aj tak by si ju nenechal.
Ešte raz sa na ňu zahľadel a rýchlo jej daroval voľnosť.
Chvíľu znehybnela, osviežená vodou, akoby nabrala novú silu, alebo vstrebávala len ňou počuté želania.
Hľadel za ňou a usmieval sa.
Môj ocko mi neprezradil , čo si prial.
Ale keď mi to rozprával cítila som z neho chytľavú radosť, vnútorný pokoj, silu do ďalších dní.
Šťastní tí, čo ešte veria na splnené želania.
Zlatá rybka je opäť na slobode.
15. aug 2006 o 00:55
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 141x
Bola chytená zlatá rybka.
Ťahal ju podobne ako tie ostatné. Na tvári spokojný úsmev, každý jeho sval prezrádzal napätie i úľavu zároveň. Tešil sa ako ju zazrie, zmerá, nechá si, alebo pustí.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)