Bola chytená zlatá rybka.

Ale, keď bola pri brehu, spozornel. Bolo mu jasné, že táto je iná, že sa vymyká tým ostatným, že je jedinečná.
Jemne jej vytiahol háčik.
Držal ju chvíľu v dlaniach a nespúšťal z nej zrak.

Bola krásna.
Hladká a akoby bez šupín.
Jej zlatá farba súperila so slnkom.

Zmeral ju. Nie nepatrila k tým, ktoré majú mieru, nemal právo vziať si ju.
Ale bolo jasné, že i keby mala o ten povestný jediný centimeter viac, aj tak by si ju nenechal.

Ešte raz sa na ňu zahľadel a rýchlo jej daroval voľnosť.

Chvíľu znehybnela, osviežená vodou, akoby nabrala novú silu, alebo vstrebávala len ňou počuté želania.

Hľadel za ňou a usmieval sa.

Môj ocko mi neprezradil , čo si prial.
Ale keď mi to rozprával cítila som z neho chytľavú radosť, vnútorný pokoj, silu do ďalších dní.

Šťastní tí, čo ešte veria na splnené želania.

Zlatá rybka je opäť na slobode.